najčastejšie chyby pri zápise do zoznamu hospodárskych subjektov

Najčastejšie chyby pri zápise do zoznamu hospodárskych subjektov

/v /od

Samotný Úrad pre verejné obstarávanie ako orgán, ktorý vedie zoznam hospodárskych subjektov na svojej stránke zverejnil dokument s názvom – Najčastejšie nedostatky žiadostí o zápis do zoznamu hospodárskych subjektov.

Vzhľadom na to, že samotní pracovníci Úradu pre verejné obstarávanie zápisy do zoznamu hospodárskych subjektov aj priamo vykonávajú jedná sa naozaj o príručku z praxe.

My sme sa pre vás rozhodli tieto najčastejšie chyby zhrnúť:

A) Najčastejšie nedostatky samotných žiadostí o zapísanie do zoznamu hospodárskych subjektov:

(i) obchodné meno a sídlo hospodárskeho subjektu nie je totožné s údajmi uvedenými vo výpise z obchodného registra, resp. vo výpise zo živnostenského registra;

(ii) predmety podnikania nie sú totožné s činnosťami uvedenými – pri právnickej osobe vo výpise z obchodného registra / pri fyzickej osobe vo výpise zo živnostenského registra;

(iii) chybne uvedené IČO hospodárskeho subjektu nie je totožné s údajmi uvedenými vo výpise z obchodného registra, resp. vo výpise zo živnostenského registra;

(iv) chýba meno a priezvisko, podpis člena/ov štatutárneho orgánu hospodárskeho subjektu a odtlačok úradnej pečiatky, meno býva vypísané nečitateľne.

B) Najčastejšie nedostatky potvrdení (dokladov) z príslušných inštitúcií:

(i) predložené potvrdenia nesmú byť staršie ako tri mesiace ku dňu predloženia žiadosti o zápis do zoznamu hospodárskych subjektov;

(ii) výpis/y z registra trestov člena/ov štatutárneho orgánu, člena/ov dozorného orgánu, prokuristu a hospodárskeho subjektu, nemôžu byť staršie ako tri mesiace;

(iii) pri zápise fyzických osôb – podnikajúcich na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov – chýba doklad Štatistického úradu Slovenskej republiky o pridelení identifikačného čísla organizácie/podnikateľa (IČO);

(iv) potvrdenia neobsahujú, alebo je v nich zle uvedené:

– obchodné meno a sídlo hospodárskeho subjektu (musí byť totožné s údajmi uvedenými vo výpise z obchodného registra, resp. vo výpise zo živnostenského registra),

– identifikačné číslo organizácie (IČO),

– dátum vydania potvrdenia,

– chýba pečiatka, alebo podpis zástupcu dotknutej inštitúcie, ktorá ho vydáva,

– sú predkladané fotokópie, ktoré nie sú úradne osvedčené.

Ako ste si mohli prečítať, aj napriek tomu, že zápis do ZHS je v súčasnosti výrazne jednoduchší ako v minulosti spája so sebou stále pomerne dosť komplikácii. V prípade ak sa vyššie uvedeným, ale aj ďalším nedostatkom chcete s istotou vyhnúť, budeme radi ak využijete našu službu zápisu do zoznam hospodárskych subjektov.

aký je rozdiel medzi zápisom do RPVS a zápisom do zoznamu hospodárskych subjektov

Aký je rozdiel medzi zápisom do RPVS a zápisom do zoznamu hospodárskych subjektov ?

/v /od

Zápis do zoznamu hospodárskych subjektov nahrádza po dobu 3 roky povinnosť preukazovať splnenie podmienok osobného postavenia vo verejnom obstarávaní. Týmto spôsobom teda dokáže uľahčiť uchádzanie sa o verejné zákazky, či už priamo vo verejnom obstarávaní alebo aj pri obchodovaní na elektronickom trhovisku (EKS). K obchodovaniu v EKS je dokonca zápis do zoznamu hospodárskych subjektov podmienkou. Zápis do zoznamu hospodárskych subjektov (ďalej aj len „ZHS“) je teda potrebné vykonať spravidla ešte predtým ako sa o nejakú zákazku vôbec budete uchádzať. O tom, ktoré potvrdenia konkrétne nahrádza zápis v ZHS sa môžete dočítať v tomto článku na našom webe.

Naopak, zápis do registra partnerov verejného sektora (ďalej aj len „RPVS“) je spravidla potrebné zabezpečiť až v prípade ak uchádzač prípadne aj jeho subdodávateľ vo verejnom obstarávaní (súťaži) uspeje a bude prijímať prostriedky z verejných zdrojov (napr. štátny rozpočet, rozpočet obcí alebo eurofondy a iné) vo výškach resp. limitoch stanovených zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Tieto limity sa dajú veľmi zjednodušene popísať tak, že musí ísť aspoň o 100 000 € pri jedno rázovom finančnom plnení alebo 250 000 € pri opakovaných plneniach, avšak situácia nemusí byť vždy taká jednoduchá a zo skúsenosti z praxe sa stretávame s tým, že verejní obstarávatelia vyžadujú vykonanie zápisu do RPVS aj v prípadoch, keď sa tieto limity nenaplnia. Bližšie sme o týchto limitoch písali v iných článkoch na našom blogu.

Okrem účelu týchto zápisov sa tieto zápisy líšia aj v tom, že zapísať do registra partnerov verejného sektora môže spoločnosť, resp. podnikateľa len advokát alebo notár a ten následne za správnosť tohto zápisu zodpovedá. Zápis do zoznamu hospodárskych subjektov takúto podmienku neobsahuje a môže si ho po doložení všetkých potrebných potvrdení vykonať spoločnosť, príp. podnikateľ aj v rámci vlastných kapacít.

Nad rámec informácií k zoznamu hospodárskych subjektov uvádzame, že zápis v ZHS nemá nič spoločné a nijako nenahrádza povinnosť zápisu do RPVS. Tieto registre sú odlišné, nie sú medzi sebou žiadnym spôsobom prepojené ani od seba závislé. Rovnako to platí aj naopak, teda zápis v RPVS nenahrádza zápis do ZHS.

Dúfame, že vám tento článok aspoň trochu objasnil základné rozdiely medzi zápisom do zoznamu hospodárskych subjektov a zápisom do registra partnerov verejného sektora. V prípade ak sa potrebujete zapísať do zoznamu hospodárskych subjektov a nemôžete si dovoliť tráviť čas vybavovaním potvrdení, ktoré treba k zápisu priložiť alebo zápis do ZHS potrebujete vybaviť čo najskôr využite našu službu zápis do zoznamu hospodárskych subjektov.

Rovnako budeme radi ak využijete služby našej renomovanej advokátskej kancelárie na registrácia partnerov verejného sektora v prípade ak potrebujete vykonať zápis do registra partnerov verejného sektora za skvelú cenu už do 12 hodín od odoslania objednávky.

čo je to zoznam hospodárskych subjektov a na čo slúži

Čo je to zoznam hospodárskych subjektov a na čo slúži

/v /od

Zápis do zoznamu hospodárskych subjektov nahrádza po dobu 3 roky povinnosť preukazovať splnenie podmienok osobného postavenia vo verejnom obstarávaní. Zápis do zoznamu hospodárskych subjektov je rovnako podmienkou k obchodovaniu na elektronickom trhovisku (EKS) a vykonaním tohto zápisu získavate status kvalifikovaného dodávateľa. Ako sme uviedli vyššie platnosť zápisu je 3 roky, takže počas tejto doby sa o nič nemusíte starať a môžete využívať všetky spomenuté výhody bez akýchkoľvek ďalších poplatkov.

Po uplynutí 3 rokov je potrebné Úrad pre verejné obstarávanie požiadať o predĺženie zápisu v zozname hospodárskych subjektov, čo je v podstate identický proces ako pri prvotnom zápise.

Nad rámec informácií k zoznamu hospodárskych subjektov uvádzame, že zápis v zozname hospodárskych subjektov nemá nič spoločné a nijako nenahrádza povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora (RPVS). Tieto registre sú odlišné, nie sú medzi sebou žiadnym spôsobom prepojené ani od seba závislé.

Správny poplatok za zápis do zoznamu hospodárskych subjektov je vo výške 100€ resp. 50€ pri elektronickom podaní. K tejto sume je potrebné ešte prirátať poplatky vo výške 1×3€ za vydanie potvrdenia o tom, že spoločnosť nie je v likvidácii a 1×2,5€ za vydanie potvrdenia, že nebol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz a nie je v reštrukturalizácii, ktoré je k návrhu na zápis potrebné priložiť.

Kto je hospodárskym subjektom ?

Hospodárskym subjektom je každý podnikateľ (s.r.o., živnostník, organizačná zložka podniku), ktorý sa uchádza alebo má záujem uchádzať sa, či už ako uchádzač alebo subdodávateľ o zákazku vo verejnej súťaži alebo na elektronickom trhovisku (EKS).

Aké potvrdenia nahrádza zápis do zoznamu hospodárskych subjektov ?

(i) Výpis z registra trestov štatutárneho orgánu a výpis z registra trestov hospodárskeho subjektu;

(ii) Potvrdenie, že hospodársky subjekt nemá nedoplatky na sociálnom poistení;

(iii) Potvrdenie, že hospodársky subjekt nemá nedoplatky na zdravotnom poistení od VŠZP;

(iv) Potvrdenie, že hospodársky subjekt nemá nedoplatky na zdravotnom poistení od Union poisťovňa, a.s.;

(v) Potvrdenie, že hospodársky subjekt nemá nedoplatky na zdravotnom poistení od Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.;

(vi) Potvrdenie, že hospodársky subjekt nie je daňovým dlžníkom;

(vii) Potvrdenie príslušného okresného súdu, že hospodársky subjekt nie je v likvidácii alebo konkurze a reštrukturalizácii;

(viii) Výpis z obchodného registra resp. živnostenského registra;

(ix) Potvrdenie, že hospodársky subjekt nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

Ako môžete vidieť zoznam potvrdení, ktoré inak treba za každým predkladať a vybavovať (nakoľko ak nie ste zapísaný v zozname hospodárskych subjektov nesmú byť staršie ako 3 mesiace) je pomerne dlhý, takže zápis do zoznamu hospodárskych subjektov má jednoznačne zmysel a byť zapísaný v tomto zozname je veľmi praktické.

Kde nájdem zoznam hospodárskych subjektov ?

Zoznam hospodárskych subjektov je vedený online na webovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie https://www.uvo.gov.sk/zoznam-hospodarskych-subjektov-45e.html

Dúfame, že Vám tento článok aspoň trochu objasnil čo to je zoznam hospodárskych subjektov a na čo slúži. V prípade ak sa potrebujete zapísať do zoznamu hospodárskych subjektov alebo to skrátka radšej necháte na niekoho s dlhodobými skúsenosťami budeme radi ak využijete našu službu na zápis do zoznam hospodárskych subjektov.

zápis do registra partnerov verejného sektora ako prvý krok k účasti vo verejnom obstarávaní

Zápis do registra partnerov verejného sektora ako prvý krok k účasti vo verejnom obstarávaní ?

/v /od

Hlavným právnym predpisom upravujúcim verejné obstarávanie je zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ten v § 11 ods. 1 výslovne stanovuje, že: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora alebo ktorého subdodávatelia, ktorí majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora.“

Vychádzajúc z tohto ustanovenia je povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora každý úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní alebo aj jeho subdodávateľ u ktorého je čo i len možnosť toho, že prijme z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) viac ako 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane.

Z tohto nám vyplýva, že subjekt, na ktorý sa povinnosť zápisu vzťahuje musí byť v registri partnerov verejného sektora zapísaný ešte predtým ako uzavrie zmluvu, na základe ktorej bude prijímať prostriedky z verejných zdrojov. V opačnom prípade by sa na takúto zmluvu hľadelo ako na neúčinnú. Tento subjekt by samozrejme musel všetky prostriedky, ktoré na základe takejto zmluvy prijal vrátiť a jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie. Dokonca by spolu s druhou stranou, s ktorou uzavrel zmluvu riskoval pokutu až do výšky 1 000 000 €.

V praxi sa teda môže tento subjekt zapísať do registra partnerov verejného sektora buď predtým ako mu je oznámené, že s ním bude uzavretá zmluva, čím sa však väčšinou jej uzavretie oddiali. Keďže tento zápis trvá určitý čas a súd ma na neho presne stanovené lehoty (z našich skúseností vyplýva, že je potrebné rátať aspoň s dvomi týždňami). Za istých okolností by to, že subjekt zapísaný nie je mohlo dokonca uzavretie zmluvy ohroziť, vzhľadom na to, že žijeme v dynamicky sa vyvíjajúcej spoločnosti a obchodné vzťahy sa niekedy menia aj z hodiny na hodinu.

Aj v tomto prípade si dovolíme tvrdiť, že platí staré známe – šťastie praje pripraveným. Teda každému subjektu, ktorý má záujem či už na účasti vo verejnom obstarávaní ako uchádzač prípadne subdodávateľ alebo je žiadateľom o nenávratný finančný príspevok môžeme z našich skúseností len odporučiť, aby zabezpečil svoj zápis do registra partnerov verejného sektora minimálne s dostatočným časovým predstihom pred uzavretím zmluvy ak má záujem o čo najrýchlejší a úspešný priebeh. V ideálnom prípade ešte predtým, ako uplynie lehota na otváranie ponúk vo verejnom obstarávaní.

Z našich skúseností s priebehom verejných obstarávaní dokonca vyplýva, že pri vyhodnocovaní splnenia kritérií ponúk alebo aj podmienok účasti vo verejnom obstarávaní uchádzači aj ich subdodávatelia, ktorí sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora pôsobia prinajmenšom dôveryhodnejším dojmom. Od tohto zápisu v registri partnerov verejného sektora sa zväčša odvodzuje predošlá skúsenosť zapísaného subjektu s verejnými obstarávaniami. V neposlednom rade ešte môžeme odporučiť tento zápis aj pre tých, ktorých sa síce povinnosť zápisu zrejme nebude nikdy týkať, nakoľko neprijímajú finančné prostriedky z verejných zdrojov a nepredpokladajú, že by sa tak mohlo v budúcnosti stať.

Avšak chcú vyzerať v rámci svojich podnikateľských (tzv. B2B) vzťahov transparentnejšie a dôveryhodne, čoho je zápis do registra partnerov verejného sektora nepochybne dôkazom.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do registra partnerov verejného sektora.

Povinnosť zápisu rodného čísla spoločníka do obchodného registra

/v /od

Niektorí z vás možno postrehli, že od 01.10.2020 je v platnosti novela Obchodného zákonníka. Pre bežných podnikateľov neprináša nejaké zásadnejšie zmeny. Avšak možno už menej z vás vie, že rovnakým zákonom, ktorým bol novelizovaný Obchodný zákonník, bol novelizovaný aj zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ako už podľa názvu asi tušíte stanovuje rámec údajov zapisovaných do obchodného registra a pre všetky spoločnosti zapísané v obchodnom registri je rovnako dôležitým právnym predpisom ako Obchodný zákonník.

Pre spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) z tejto novely vyplývajú dve podstatné zmeny. Prvou je, že podania do obchodného registra už je možné realizovať len elektronickou formou (súdne poplatky v 50 % výške z pôvodnej sumy ostávajú nezmenené). Druhou, ktorá zároveň tvorí povinnosť pre všetky existujúce s.r.o. je skutočnosť, že najneskôr do 30. septembra 2022, musia všetci konatelia aktuálne zapísaných s.r.o. v obchodnom registri zabezpečiť zápis dátumu narodenia a rodného čísla spoločníka/ov tejto s.r.o. do obchodného registra.

Ako to už býva, zákon spolu so stanovením tejto povinnosti uvádza aj sankcie za jej nesplnenie – a to pokutu až do výšky 3 310 €, ktorú súd uloží fyzickej osobe oprávnenej konať v mene právnickej osoby (zväčša teda konateľovi s.r.o.). Ďalšou sankciou v prípade, ak si tieto údaje spoločnosť nebude chcieť zapísať v období od 01.10.2021 do 30.09.2022 spolu s návrhom na zápis niektorej inej zmeny v obchodnom registri je skutočnosť, že súd návrh na takúto zmenu, ktorý nebude obsahovať aj zápis dátumu narodenia a rodného čísla spoločníka odmietne a nebude naň prihliadať.

Ak sa pýtate aký je zmysel tejto novely a len krútite hlavou nad tým, že zákonodarca opäť kladie podnikateľom polená pod nohy a ukladá ďalšie povinnosti, dovoľujeme si s vami súhlasiť, no nemusí to byť úplne tak. Zmyslom tohto „dopísania“ dátumov narodenia a rodných čísiel pri údajoch spoločníka/ov je prehľadnejšia orientácia v údajoch a presnejšia identifikácia. Nie je ničím výnimočným, že sa v s.r.o. ako spoločník strieda napríklad otec so synom s rovnakým menom a adresou trvalého bydliska. Touto novelou by sa malo takejto neprehľadnosti zabrániť a mali by ste spoločníka/ov s.r.o. vedieť jasne identifikovať.

Úmysel zákonodarcu bol teda podľa nášho názoru správny, avšak možno by bolo vhodnejším riešením zápis týchto údajov spojiť so zápisom nejakej inej povinnosti (napríklad so zápisom konečných užívateľov výhod do obchodného registra, ktorých si museli všetky s.r.o. zapísať do 31.12.2019).

Toto však nič nemení na tom, že táto povinnosť povinnosťou zostáva a všetky s.r.o. si ju musia splniť. Dúfame, že sme vám aspoň trochu pomohli pri objasnení zápisu týchto nových údajov do obchodného registra. V prípade ak potrebujete poradiť alebo to skrátka radšej necháte na niekoho iného neváhajte a využite našu službu zápis rodného čísla spoločníka.

zápis do registra partnerov verejného sektora

Zápis do registra partnerov verejného sektora

/v /od

Zápis do registra partnerov verejného sektora, skrátene nazývaný aj RPVS, je novou povinnosťou, ktorá sa týka najmä spoločností, no nie je výnimočnou ani situácia, keď tento zápis musí vykonať živnostník (SZČO), nadácia, nezisková organizácia, či dokonca fyzická osoba.

Od 31.07.2017 je za určitých podmienok každý z týchto vyššie uvedených podnikateľských alebo aj nepodnikateľských subjektov povinný zapísať sa do tohto registra. Na účely tohto článku však budeme pracovať s najčastejšie zapisovaným subjektom a tým sú s.r.o.. Zápis iných subjektov je však v princípe rovnaký.

Zákon, ktorý zápis upravuje vstúpil do povedomia verejnosti cez médiá ako tzv. „protischránkový zákon“ konkrétne sa však jedná o zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“). Ako uvádza aj dôvodová správa k tomuto Zákonu jeho primárnym zmyslom je verejná kontrola registra partnerov verejného sektora, keďže tento register je verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti na webovej stránke https://rpvs.gov.sk/rpvs.

Vďaka tomuto registru si teda napríklad každý občan môže do pár sekúnd preveriť kto stojí za ktoroukoľvek zo zapísaných spoločností aj s komplikovanou, často do roku 2017 zahmlenou vlastníckou štruktúrou (najmä v prípade akciových spoločností, kde v obchodnom registri akcionár ako fyzická osoba figurovať nemusí, prípadne pri s.r.o. s tichými spoločníkmi). Povinnosť zápisu sa vzťahuje na väčšinu s.r.o. ktoré laicky povedané „obchodujú so štátom“ teda poberajú prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí).

Zápis do registra partnerov verejného sektora si však nemôže žiadny z vyššie uvedených subjektov, na ktorý sa povinnosť zápisu vzťahuje vykonať sám. Zápis môže vykonať len tzv. oprávnená osoba, ktorou je podľa Zákona len advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca.

Funkciou tejto osoby je identifikácia konečných užívateľov výhod zapisovanej s.r.o., za ktorých pravdivosť aj sama zodpovedá pod hrozbou finančných sankcií. Táto oprávnená osoba musí byť vo vzťahu k zapisovanej s.r.o. nezávislá k čomu sama prikladá vyhlásenie, v ktorom potvrdzuje, že nemá akýkoľvek vzťah k nej alebo k členom jej orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä že nie je personálne alebo majetkovo prepojená s touto s.r.o..

Konečným užívateľom výhod s.r.o. je za bežných okolností spoločník, prípadne spoločníci. V ojedinelých prípadoch ním však môže byť tichý spoločník, prípadne štatutár/i spoločnosti. Presnú definíciu konečných užívateľov výhod obsahuje ďalší zákon, konkrétne zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poznať ju je však dôležité skôr pre oprávnenú osobu, lebo tá identifikuje konečného užívateľa výhod pri zápise do registra partnerov verejného sektora.

Pozn. autora: Na tomto mieste ešte považujeme za dôležité spomenúť, že zápis do registra partnerov verejného sektora je úplne odlišným a nezávislým od zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra, ktorý si museli splniť spoločnosti najneskôr do 31.12.2019. Údaje z tohto zápisu sú dostupné len orgánom verejnej moci a za ich pravdivosť zodpovedá samotná spoločnosť.

Ak si spoločnosť túto povinnosť nesplní napriek tomu, že sa na ňu vzťahuje, hrozí jej podľa Zákona pokuta až do výšky 1 000 000 € a konateľovi spoločnosti až do výšky 100 000 €. Rovnako bude musieť vrátiť akékoľvek plnenie, ktoré z verejných zdrojov získala, keďže akákoľvek zmluva uzavretá so spoločnosťou, ktorá si povinnosť zápisu nesplnila je považovaná za neúčinnú.

Pozn. autora: Typickým príkladom nesplnenia si povinnosti zápisu bola v roku 2017 spoločnosť Transprojekt s.r.o., ktorej bola zo strany ŽSR vzhľadom na nesplnenie povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora vypovedaná zmluva o nájme Bratislavskej hlavnej stanice. Tým pádom sa vrátila späť do rúk štátu a zvýšili sa aj šance na jej rekonštrukciu, ktorú táto spoločnosť napriek svojmu záväzku nevykonala. Aj na tomto príklade si môžeme ilustrovať dôležitosť splnenia si povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do register partnerov verejného sektora.

kto je to partner verejného sektora

Kto je to partner verejného sektora ?

/v /od

Uznávame, že náš dnešný nadpis formou opytovacej vety nie je úplne typickým nadpisom článku. Avšak práve z dôvodu, že mnohí naši klienti sa na nás obracajú práve s takto formulovanou otázkou, rozhodli sme sa poňať ho touto formou. V tomto článku urobíme všetko pre to, aby si aj človek, ktorý o registri partnerov verejného sektora do dnešného dňa nepočul odniesol odpoveď na otázku, kto to teda partner verejného sektora je.

Podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“ ktorý je tzv. lex generalis upravujúcim register partnerov verejného sektora) je povinne zapísaná osoba v registri partnerov verejného sektora označovaná pojmom partner verejného sektora.

Správne teda rozumiete, že partnerom verejného sektora je každá osoba na ktorú sa vzťahuje povinnosť zápisu.

A na koho sa teda povinnosť zápisu vzťahuje ? Zákon to vymedzuje síce trochu komplikovanejšie, no pre potreby bežných smrteľníkov by mala postačiť nasledujúca definícia. Z našich skúseností vyplýva, že 99 % subjektov zapísaných v registri partnerov verejného sektora do nej spadá. „Jedná sa o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prijíma prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a v rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane.“

Dúfame, že sme vám aspoň trochu priblížili, kto je to partner verejného sektora. Je to teda každý subjekt zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ktorý prijíma prostriedky z verejných zdrojov aspoň vo výške uvedenej v predošlom odseku. V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis partner verejného sektora.

rozdiel medzi zápisom konečného užívateľa výhod do obchodného registra a zápisom do registra partnerov verejného sektora

Rozdiel medzi zápisom konečného užívateľa výhod do Obchodného registra a zápisom do registra partnerov verejného sektora

/v /od

Značne skloňovanou povinnosťou minulý rok bol zápis konečného užívateľa výhod do Obchodného registra. Táto povinnosť pre takmer všetky právnické osoby bola implementovaná do nášho právneho poriadku novelou zákona č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.11.2018.

Uvedená novela však nezakotvila povinnosť zápisu konečného užívateľa výhod len do obchodného registra, ale napríklad aj do registra neziskových organizácií alebo registra nadácií. Na účely tohto článku sa však budeme zameriavať na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra, keďže doňho sa zapisujú právnické osoby vo formách, ktoré sú v Slovenskej republike z ďaleka najpoužívanejšie (napr. s.r.o. a a.s.).

Mnohí podnikatelia majú veľký zmätok pokiaľ sa jedná o tieto dva druhy zápisov. Hneď v úvode musíme skonštatovať, že sa jedná o dva rozdielne zápisy a rovnako o dva odlišné registre, ktoré medzi sebou nie sú žiadnym spôsobom prepojené. Údaje o konečnom užívateľovi výhod v registri partnerov verejného sektora (v médiách často nazývaný aj ako „protischránkový register“) sú verejne prístupné. Naproti tomu tieto údaje v obchodnom registri sa nachádzajú v tzv. neverejnej časti a sú prístupné len pre niektoré orgány štátu (napr. súdy alebo polícia).

Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra podľa zákona v žiadnom prípade nenahrádza zápis do registra partnerov verejného sektora. Avšak naopak to platí, keďže zápis do registra partnerov verejného sektora nahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra. Avšak aj tu treba byť opatrný, nakoľko toto platí len počas toho ako je zápis v registri partnerov verejného sektora platný. V prípade ak platnosť tohto zápisu vyprší – keďže každý takýto zápis v registri partnerov verejného sektora musí byť „obnovený“ (overený) k 31.12. každého kalendárneho roka a k tomuto „obnoveniu“ nepríde. Automaticky sa na takýto subjekt začne vzťahovať povinnosť zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra.

Vzhľadom na to je zrejme praktickejšie vykonať zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra aj v prípade ak je vaša spoločnosť v súčasnosti zapísaná do registra partnerov verejného sektora. Predídete tak prípadným nepríjemnostiam, ak by platnosť tohto vášho zápisu skončila. Nakoľko zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra má na rozdiel od zápisu do registra partnerov verejného sektora neobmedzenú platnosť a aktualizovať ho je potrebné len v prípade, ak by sa konečný užívateľ výhod zmenil.

Ak máme porovnať tieto dva druhy zápisov z hľadiska počtu subjektov pre ktoré sú povinné, musíme konštatovať, že zápis do registra partnerov verejného sektora „ťahá za oveľa kratší koniec.“ Keďže zápis konečného užívateľa do obchodného registra je povinný pre všetky právnické osoby v ňom zapísané, jedná sa o povinnosť pre desiatky tisíc subjektov. Naproti tomu zápis do registra partnerov verejného sektora sa týka len subjektov, ktoré prijímajú prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a aj to nie všetkých, ale len tých, ktorí z týchto zdrojov v rámci kalendárneho roka prijali viac ako 100 000 € jednorázovo alebo 250 000 € opakovane.

V neposlednom rade sa tieto dva druhy zápisov líšia aj podľa subjektu, ktorý ich môže vykonať. Ten jednoduchší – zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra vykonáva v mene právnickej osoby štatutár, ten identifikuje aj jednotlivých konečných užívateľov výhod danej právnickej osoby. Zápis do registra partnerov verejného sektora môže vykonať len oprávnená osoba, v zmysle zákona je takouto osobou advokát alebo notár, výnimočne banka, audítor alebo daňový poradca so sídlom v SR.

Tak ako pri iných povinnostiach, ktoré si musia podnikatelia plniť, ani túto povinnosť neobišli sankcie za jej nesplnenie. Tie sú tiež v istom nepomere, kdežto pri porušení povinnosti zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra môže dostať právnická osoba, prípadne samotný štatutár pokutu až do výšky 3 310 €. Pri nesplnení povinností vyplývajúcich zo zápisu do registra partnerov verejného sektora sú sankcie niekoľkonásobne vyššie, pokuta by sa mohla vyšplhať až do výšky 1 000 000 €.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápisu do register partnerov verejného sektora.

rozdiel medzi dobrovoľne zapísanou osobou v registri partnerov verejného sektora a povinne zapísanou osobou

Rozdiel medzi dobrovoľne zapísanou osobou v registri partnerov verejného sektora a povinne zapísanou osobou

/v /od

Nadpis tohto článku vás môže trochu prekvapiť. Predpokladáme, že veľká väčšina z vás – našich čitateľov do dnešného dňa ani len netušila, že v registri partnerov verejného sektora môže byť nejaká dobrovoľne zapísaná osoba. Ak ste sa s touto skutočnosťou už uzrozumeli, pravdepodobne si kladiete otázku, prečo by to niekto robil ? Prečo by si napríklad nejaký podnikateľ dobrovoľne pridával väčšiu porciu „byrokracie“ na svoje plecia. Dnes vás možno presvedčíme, že za istých okolností to môže mať zmysel.

Povinne zapísaná osoba v registri partnerov verejného sektora je podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“ ktorý je tzv. lex generalis upravujúcim register partnerov verejného sektora a procesy s ním súvisiace) označovaná pojmom partner verejného sektora. Správne rozumiete, že partnerom verejného sektora je každá osoba na ktorú sa vzťahuje povinnosť zápisu.

Zákon tento pojem vymedzuje trochu komplikovanejšie, no z našich skúseností vyplýva, že 99 % takto zapísaných subjektov spadá do definície – jedná sa o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prijíma prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a v rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane.

Keď sme si vysvetlili kto je povinne zapisovanou osobou do registra partnerov verejného sektora poďme na to menej známe – a teda dobrovoľne zapísanú osobu v registri partnerov verejného sektora. Zákon tento pojem vymedzuje v § 17, konkrétne len v dvoch odsekoch. Ten prvý stanovuje, že: „Do registra partnerov verejného sektora možno zapísať postupom a za podmienok podľa tohto zákona aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada.“ To znamená, že možno zapísať aj subjekt na ktorý sa v súčasnosti nevzťahujú finančné limity spomenuté o odsek vyššie. Druhý odsek v tomto paragrafe hovorí o tom, že voči takejto dobrovoľne zapísanej osobe nemožno uplatniť sankcie, ktoré Zákon stanovuje. To veľmi zjednodušene znamená, že dobrovoľne zapísané subjekty nemôžu dostať pokuty, ktoré tento Zákon stanovuje (až do výšky 1 000 000 €) napríklad ak by sa v návrhu na zápis do registra partnerov verejného sektora uviedli nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod.

V závere ešte považujeme za potrebné vrátiť sa k otázke, ktorú sme položili v úvode tohto článku – a teda kto by sa dobrovoľne nechal zapísať do registra partnerov verejného sektora, ak nemusí. A dobrovoľne by si tým pridával k svojmu podnikaniu nejakú byrokraciu ? Nepochybne to v podobnom zmysle pochopili mnohí z vás. Z praxe poznáme minimálne dva veľmi dobré dôvody prečo tomu tak je.

(i) takýto dobrovoľne zapísaný subjekt súťaží v jednom alebo viacerých verejných obstarávaniach, predpokladá, že by mohol byť úspešný a keď zvíťazí chce podpísať zmluvu čo najskôr (na základe zmluvy sa teda partnerom verejného sektora stane a bez zápisu do registra partnerov verejného sektora by ju podpísať nemohol). Z našich skúseností s priebehom verejných obstarávaní dokonca vyplýva, že pri vyhodnocovaní splnenia kritérií ponúk alebo aj podmienok účasti vo verejnom obstarávaní uchádzači aj ich subdodávatelia, ktorí sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora pôsobia prinajmenšom dôveryhodnejším dojmom. Keďže od tohto zápisu v registri partnerov verejného sektora sa zväčša odvodzuje predošlá skúsenosť zapísaného subjektu s verejnými obstarávaniami.

(ii) treba si uvedomiť, že práve zápis v registri partnerov verejného sektora môže byť aj v čisto súkromných B2B vzťahoch dobrým signálom prečo sa iný podnikateľ rozhodne vybrať si za partnera práve podnikateľa zapísaného v registri partnerov verejného sektora. Vzhľadom na to, že tento zápis vytvára obraz transparentnosti a dôveryhodnosti podnikateľa, ktorý nemá čo skrývať a nemá prečo tajiť napríklad svoju vlastnícku štruktúru čoho dôkazom je zápis do registra partnerov verejného sektora.

Dúfame, že sme vám aspoň trochu priblížili, kto je povinne a kto dobrovoľne zapísanou osobou v registri partnerov verejného sektora. V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite naše služby zápis do rpvs.

čo je to overenie v registri partnerov verejného sektora

Čo je to overenie v registri partnerov verejného sektora

/v /od

Register partnerov verejného sektora, ako pomerne mladý nástroj kontroly nakladania s verejnými zdrojmi (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a boja proti takzvaným „schránkovým firmám“ so sebou do slovenského právneho poriadku okrem iného priniesol niekoľko nových, dovtedy nezaužívaných pojmov. Jedným z nich je aj overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod, ktoré predpokladá zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“).

Táto činnosť je vyhradená výlučne oprávnenej osobe (tou v zmysle Zákona je advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky) v praxi sa však najčastejšie jedná o prvých dvoch menovaných.

Veľmi zjednodušene povedané oprávnená osoba musí overiť, či nenastala nejaká zmena zapísaných konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora (partnerom verejného sektora je každý subjekt, na ktorého sa vzťahuje povinnosť zápisu, keďže prijíma, príp. bude prijímať prostriedky z verejných zdrojov – štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí; a v rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane).

Zákon predpokladá overenie identifikácie konečných užívateľov výhod vo viacerých prípadoch, o tom si viac povieme v nasledujúcom texte, avšak povedzme si príklad s tým najbežnejším overením – t. j. k 31. decembru kalendárneho roka. Spoločnosť A s.r.o. sa nechala zapísať do registra partnerov verejného sektora 01.05.2019. Oprávnená osoba u nej identifikovala 2 konečných užívateľov výhod (osobu Y a osobu Z). Osoba Y 01.11.2019 previedla svoj obchodný podiel v spoločnosti A s.r.o. na osobu X. Ani jedna z osôb to však neoznámila oprávnenej osobe. Aby mala spoločnosť A s.r.o. platný zápis v registri partnerov verejného sektora aj na rok 2020 musí jej oprávnená osoba vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod pri ktorom zistí, že konečným užívateľom výhod spoločnosti A s.r.o. už nie je osoba Y, ale konečnými užívateľmi výhod spoločnosti A s.r.o. sú osoby X a Z. Vďaka takémuto pravidelnému overovaniu, ktoré je povinné na to, aby bol zápis platný aj nasledujúci kalendárny rok po tom v ktorom bol zápis vykonaný si register partnerov verejného sektora udržiava svoju aktuálnosť a tým ani po rokoch nestráca na svojej informačnej hodnote.

Ako sme už vyššie spomenuli, Zákon predpokladá viacero situácii, v ktorých je potrebné vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod. Konkrétne sa jedná o päť situácii popísaných trochu krkolomnými právnickými termínmi, ktoré sa vám pokúsime čo najviac zjednodušiť.

(i) ak nastane zmena v konečnom užívateľovi výhod a oprávnená osoba sama podá návrh na zápis zmeny údajov identifikovaných konečných užívateľov výhod;
(ii) v situácii ak partner verejného sektora zmení svoju oprávnenú osobu za niektorú inú oprávnenú osobu;
(iii) k 31. decembru kalendárneho roka (najčastejší prípad overenia);
(iv) v súvislosti s uzatvorením zmluvy, ktorej plnenie presahuje hodnotu 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane za jeden kalendárny rok (a nie skôr ako desať dní pred uzatvorením);
(v) v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne 1 000 000 eur za 30 dní (nie skôr ako desať dní pred plnením zo zmluvy).

Dúfame, že sme vám aspoň trochu priblížili, čo si pod pojmom overenie v registri partnerov verejného sektora predstaviť. V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu registrácia partnerov verejného sektora.