Čo je to overenie v registri partnerov verejného sektora

/v /od

Register partnerov verejného sektora, ako pomerne mladý nástroj kontroly nakladania s verejnými zdrojmi (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a boja proti takzvaným „schránkovým firmám“ so sebou do slovenského právneho poriadku okrem iného priniesol niekoľko nových, dovtedy nezaužívaných pojmov. Jedným z nich je aj overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod, ktoré predpokladá zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“).

Táto činnosť je vyhradená výlučne oprávnenej osobe (tou v zmysle Zákona je advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky) v praxi sa však najčastejšie jedná o prvých dvoch menovaných.

Veľmi zjednodušene povedané oprávnená osoba musí overiť, či nenastala nejaká zmena zapísaných konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora (partnerom verejného sektora je každý subjekt, na ktorého sa vzťahuje povinnosť zápisu, keďže prijíma, príp. bude prijímať prostriedky z verejných zdrojov – štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí; a v rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane).

Zákon predpokladá overenie identifikácie konečných užívateľov výhod vo viacerých prípadoch, o tom si viac povieme v nasledujúcom texte, avšak povedzme si príklad s tým najbežnejším overením – t. j. k 31. decembru kalendárneho roka. Spoločnosť A s.r.o. sa nechala zapísať do registra partnerov verejného sektora 01.05.2019. Oprávnená osoba u nej identifikovala 2 konečných užívateľov výhod (osobu Y a osobu Z). Osoba Y 01.11.2019 previedla svoj obchodný podiel v spoločnosti A s.r.o. na osobu X. Ani jedna z osôb to však neoznámila oprávnenej osobe. Aby mala spoločnosť A s.r.o. platný zápis v registri partnerov verejného sektora aj na rok 2020 musí jej oprávnená osoba vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod pri ktorom zistí, že konečným užívateľom výhod spoločnosti A s.r.o. už nie je osoba Y, ale konečnými užívateľmi výhod spoločnosti A s.r.o. sú osoby X a Z. Vďaka takémuto pravidelnému overovaniu, ktoré je povinné na to, aby bol zápis platný aj nasledujúci kalendárny rok po tom v ktorom bol zápis vykonaný si register partnerov verejného sektora udržiava svoju aktuálnosť a tým ani po rokoch nestráca na svojej informačnej hodnote.

Ako sme už vyššie spomenuli, Zákon predpokladá viacero situácii, v ktorých je potrebné vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod. Konkrétne sa jedná o päť situácii popísaných trochu krkolomnými právnickými termínmi, ktoré sa vám pokúsime čo najviac zjednodušiť.

(i) ak nastane zmena v konečnom užívateľovi výhod a oprávnená osoba sama podá návrh na zápis zmeny údajov identifikovaných konečných užívateľov výhod;
(ii) v situácii ak partner verejného sektora zmení svoju oprávnenú osobu za niektorú inú oprávnenú osobu;
(iii) k 31. decembru kalendárneho roka (najčastejší prípad overenia);
(iv) v súvislosti s uzatvorením zmluvy, ktorej plnenie presahuje hodnotu 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane za jeden kalendárny rok (a nie skôr ako desať dní pred uzatvorením);
(v) v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne 1 000 000 eur za 30 dní (nie skôr ako desať dní pred plnením zo zmluvy).

Dúfame, že sme vám aspoň trochu priblížili, čo si pod pojmom overenie v registri partnerov verejného sektora predstaviť. V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu registrácia partnerov verejného sektora.

Vysvetlenie základných pojmov používaných v registri partnerov verejného sektora

/v /od

Register partnerov verejného sektora funguje v Slovenskej republike už nejaký ten piatok. Zo skúseností vieme tvrdiť, že je to pomerne prehľadný a dobre fungujúci register, v porovnaní s obchodným registrom, ktorý azda zaspal dobu a aj keď presnými údajmi nedisponujeme sme takmer presvedčení o tom, že jeho alternatívy vytvorené súkromnými spoločnosťami sú v súčasnosti navštevovanejšie.

Ako napovedá názov – jedná sa o register, takže pod týmto pojmom si môžeme predstaviť akýsi „zoznam zapísaných subjektov,“ ktoré spájajú isté dôvody prečo sa doň zapísať rozhodli. Aby sme však k tejto chvále pridali aj trochu odbornosti, po vyhľadaní hociktorého zo zapísaných subjektov na bežného smrteľníka „vybehnú“ najmenej štyri neznáme pojmy, ktoré sa v tomto článku posnažíme objasniť. Vďaka tomu sa aj pre vás môže stať tento register do budúcnosti užitočným a dobrým poradcom pri vašom podnikaní.

(i) Partner verejného sektora – v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) je takouto osobou každý subjekt, na ktorého sa vzťahuje povinnosť zápisu – ľudsky povedané najčastejšie s.r.o. (ale aj iné právnické osoby) a živnostníci, ktorí budú prijímať prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí). V rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane, alebo by na základe uzavretej zmluvy bola aspoň možnosť, že takéto plnenie príjme (napríklad takýto subjekt uzavrie rámcovú dohodu vo výške 300 000 € na 2 roky, ale teoreticky môžu byť tieto prostriedky vyčerpané aj v rámci jedného roka). Veľmi zjednodušene povedané – každý subjekt, ktorý je zapísaný v tomto registri je označovaný ako partner verejného sektora.

(ii) Oprávnená osoba – Tento pojem Zákon vymedzuje o čosi jednoduchšie ako vyššie uvedeného partnera verejného sektora. Keď to opäť veľmi zjednodušíme, môžeme povedať, že týmto pojmom označujeme osobu, ktorá partnera verejného sektora zapísala do tohto registra (týmto je register partnerov verejného sektora špeciálny – zápis si nemôže vykonať subjekt sám, ale môže ho vykonať len niektorá z v Zákone taxatívne vymedzených osôb). Takýmito osobami podľa Zákona sú: advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky. V praxi najčastejšie tieto zápisy vykonávajú prví dvaja menovaní.

(iii) Koneční užívatelia výhod – ak by sme si mali vybrať, ktorý z týchto štyroch pojmov považujeme za najznámejší, vybrali by sme si práve tento. Mohli ste už o ňom počuť vzhľadom na nie tak dávno prijatú novelu zákona č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.11.2018 podľa ktorej si musela väčšina právnických osôb zapísať konečných užívateľov výhod do obchodného registra najneskôr do 31.12.2019. Netreba si však tento zápis pliesť so zápisom do registra partnerov verejného sektora, nakoľko ho v žiadnom prípade nenahrádza. A teda aj v prípade ak v obchodnom registri konečných užívateľov výhod zapísaných máte, nevyhnete sa ani povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora ak spadáte do limitov o ktorých sme písali v bode (i). Teraz sa ale vrátime k pointe, pri definícii konečných užívateľov výhod Zákon odkazuje na vyššie uvedený zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Ten ho definuje pomerne komplikovane, v podstate však sú dve možnosti a) buď nimi budú pri právnických osobách (s.r.o. a a.s.) spoločníci prípadne akcionári, ktorí však musia mať podiel aspoň 25 % v takejto právnickej osobe (či už na hlasovacích právach alebo na hospodárskom prospechu). Ak by však žiaden zo spoločníkov alebo akcionárov takúto podmienku nespĺňal – nastane druhá situácia b) konečnými užívateľmi budú členovia jej vrcholového manažmentu (za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu). To sa však v praxi stáva menej často, keďže toto je prípad hlavne spoločností s veľmi rozdrobenou vlastníckou štruktúrou, ktorých je predsa len menej.

(iv) Verifikačný dokument – tento dokument je v zmysle Zákona jednou z troch povinných príloh zápisu do registra partnerov verejného sektora popri vyhlásení oprávnenej osoby a písomnej dohode o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Vypracováva ho oprávnená osoba a podľa Zákona má presne stanovené náležitosti, ktoré musí obsahovať. Týmito náležitosťami sú: (i) odôvodnenie, na základe akých informácií bol identifikovaný konečný užívateľ výhod alebo overenie identifikácie konečného užívateľa výhod; (ii) uvedenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba; (iii) zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike, ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora; (iv) v prípade partnera verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov preukáže, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené; (v) vyhlási, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú skutočne zistenému stavu oprávnenou osobou.

Dúfame, že bol pre vás náš dnešný článok aspoň trochu užitočný a priblížil vám fungovanie a hlavné pojmy, ktoré sú používané v registri partnerov verejného sektora.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do rpvs.

Povinné prílohy zápisu do registra partnerov verejného sektora

/v /od

Zápis do registra partnerov verejného sektora je povinnosťou pre mnohých podnikateľov a spoločnosti už nejaký ten piatok. Stále sa však jedná o relatívne novú povinnosť a z toho vyplýva skutočnosť, že mnohé jej detaily sú takpovediac „zahalené rúškom tajomstva.“ V situácii keď napríklad prílohy zápisu do obchodného registra samé o sebe upravuje samostatná vyhláška a na webe môžete nájsť mnoho článkov, ktoré detailne rozoberajú azda každú z nich. Pri prílohách zápisu do registra partnerov verejného sektora je situácia oveľa komplikovanejšia. Ekvivalentný predpis upravujúci samotné prílohy neexistuje, takže sa ich zákonodarca rozhodol upraviť v samotnom zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“), ktorý je hlavným predpisom (tzv. lex generalis) upravujúcim register partnerov verejného sektora a procesy s ním súvisiace vrátane procesu zápisu do tohto registra.

Zákon konkrétne spomína tri rôzne prílohy zápisu do registra partnerov verejného sektora, a to v § 5 ods. 3 Zákona, vzhľadom na dikciu tohto ustanovenia môžeme tieto prílohy považovať za obligatórne (povinné). Ako prvú prílohu v tomto ustanovení Zákon uvádza verifikačný dokument. Ten je vlastne hlavným dokumentom, ktorý „vzíde“ z tohto zápisu a je v registri partnerov verejného sektora verejne prístupný pri každom zapísanom subjekte. Obsahuje identifikovaných konečných užívateľov výhod, presne rozpísanú vlastnícku štruktúru zapísaného subjektu, to akým spôsobom oprávnená osoba (ten kto subjekt zapisoval – najčastejšie advokát / notár) konečných užívateľom výhod tohto subjektu identifikovala.

Druhou povinnou prílohou je vyhlásenie oprávnenej osoby. Týmto vyhlásením oprávnená osoba (teda osoba, ktorá zápis vykonáva – najčastejšie advokát/notár) preukazuje, že nemá k zapisovanému subjektu vzťah podľa § 19 Zákona. To konkrétne znamená, že musí splniť 3 súbežné podmienky: (i) nebyť konečným užívateľom výhod zapisovaného subjektu; (ii) žiadny z konečných užívateľov výhod oprávnenej osoby nemôže byť súčasne konečným užívateľom výhod zapisovaného subjektu; (iii) nemôže mať k zapisovanému subjektu alebo k členom jeho orgánov akýkoľvek vzťah, ktorý by mohol spochybniť jeho nestrannosť, najmä nemôže byť so zapisovaným subjektom personálne alebo majetkovo prepojený. Samozrejme medzi vzťahy v poslednej podmienke sa neradí profesijný vzťah, t. j. vzťah medzi oprávnenou osobou a klientom, ktorý je k zápisu do registra partnerov verejného sektora nevyhnutný.

Vzťah medzi oprávnenou osobou a klientom (t. j. zapisovaným subjektom) je dokonca potrebné preukázať a to treťou, v zmysle Zákona poslednou povinnou prílohou zápisu – písomnou dohodou o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, ktorým sa po zápise stane zapisovaný subjekt. Z praxe máme skúsenosť, že v prípade dvoch vyššie uvedených príloh je postačujúce ak sú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pri dohode o plnení povinností oprávnenej osoby je situácia iná a súd vyžaduje, aby bola vlastnoručne podpísaná oboma stranami – teda oprávnenou osobou aj klientom, osvedčenie týchto podpisov sa však nevyžaduje. Samozrejme netreba zabudnúť, že vzhľadom na to, že zápis do registra partnerov verejného sektora je možné podávať výlučne elektronicky je potrebné aby aj táto už vlastnoručne podpísaná dohoda bola podpísaná aj kvalifikovaným podpisom oprávnenej osoby, keďže len takýto typ súboru je vhodný na styk s orgánmi verejnej moci.

Vyššie uvedené tri prílohy v zmysle Zákona a aj samotného portálu https://rpvs.gov.sk/ považujeme za povinné prílohy zápisu do registra partnerov verejného sektora, kde sú takto aj označené. Nemali by sme však zabudnúť ani na nepovinné prílohy, ktoré si už tvorí každá oprávnená osoba sama, najčastejšie sa jedná o rôzne čestné vyhlásenia, spoločenské zmluvy, výpisy z obchodného registra či zápisnice na základe ktorých oprávnená osoba identifikovala u zapisovaného subjektu daných konečných užívateľov výhod. Z našich skúseností vyplýva, že súd akceptoval aj návrh na zápis do registra partnerov verejného sektora, v ktorom absentovali tieto prílohy o ktorých zákon mlčí a portál https://rpvs.gov.sk/ ich označuje ako nepovinné. Avšak považujeme za prinajmenšom vhodné a z dôvodu zachovania právnej istoty správne ak oprávnená osoba tieto prílohy k návrhu na zápis do registra partnerov verejného sektora priloží. Koniec koncov môžu oprávnenej osobe výrazne zlepšiť dôkaznú situáciu, v prípade ak by s niektorým zo subjektov, ktoré zapísala nastali nejaké nezrovnalosti a vďaka niektorej z týchto príloh bude vedieť bez akýchkoľvek pochybností preukázať stav, ktorý existoval v čase zápisu.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do registra partnerov verejného sektora.

Čo je to register partnerov verejného sektora a vysvetlenie základných pojmov v tomto registri

/v /od

Register partnerov verejného sektora bol začlenený do slovenského právneho poriadku prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“). Ľudovo alebo médiami je tento register označovaný aj ako „protischránkový register.“

Toto pomenovanie právnici síce veľmi radi nemajú, no je celkom výstižné vzhľadom na to, že prijatie tohto zákona bolo jedným z hlavných nástrojov ako bojovať proti tzv. schránkovým firmám s nejasnými vlastníkmi. Po viac ako troch rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto zákona musíme skonštatovať, že tento cieľ sa mu podarilo pomerne dobre splniť.

V Slovenskej republike toto síce nebýva úplne pravidlom, ale podľa nášho názoru a aj podľa názoru mnohých ďalších právnych odborníkov, napriek tomu, že sa jedná o relatívne nový register funguje veľmi dobre a účinne. Vďaka registru partnerov verejného sektora v súčasnosti vieme do pár sekúnd zistiť, ktorá fyzická osoba bude mať majetkový prospech z niektorého z tendrov alebo z iného obchodu so štátom.

Napokon toto uvádzala aj dôvodová správa k samotnému Zákonu – jeho primárnym zmyslom je verejná kontrola registra partnerov verejného sektora, keďže tento register je verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti na webovej stránke https://rpvs.gov.sk/rpvs. Teda v súčasnosti si dovolíme konštatovať, že tento svoj primárny zmysel naozaj plní.

Funguje to celkom jednoducho, na vyššie uvedenom linku do vyhľadávania napíšete názov subjektu ktorý „so štátom obchoduje“ a vyhľadávač vám zobrazí subjekt, dátum jeho zápisu, jeho oprávnenú osobu (najčastejšie advokát / notár) a jeho konečných užívateľov výhod – teda fyzické osoby, ktoré majú majetkový prospech z jej podnikania.

Pokiaľ máte záujem skúmať niektorého z partnerov verejného sektora (takto sa nazývajú subjekty zapísané v tomto registri) podrobnejšie, môžete si zobraziť jeho verifikačný dokument. Verifikačný dokument je dokumentom, ktorý musí byť dostupný pri každom partnerovi verejného sektora a podľa Zákona musí okrem iného obsahovať presný opis vlastníckej štruktúry každého takto zapísaného subjektu.

Takýmto spôsobom sa viete veľmi rýchlo dostať k vlastníckym štruktúram rôznych napríklad akciových spoločností, ktorých vlastníctvo pre nás do účinnosti Zákona bolo veľkou neznámou, napriek tomu že od štátu, a teda od nás všetkých daňových poplatníkov, prijímali často aj milióny eur. Vzhľadom na to, že oprávnené osoby by boli v prípade nepravdivo zapísaných údajov zodpovedné za zaplatenie uloženej pokuty spoločne a nerozdielne s partnerom verejného sektora pri ktorom porušenie nastalo (pokuta sa môže vyšplhať až na 1 000 000 €) si dovolíme tvrdiť, že údaje v tomto dokumente sú väčšinou uvádzané s vysokou presnosťou.

Na záver jeden tip od nás, vo vyhľadávaní v registri partnerov verejného sektora nemusíte hľadať len podľa názvu resp. obchodného mena partnera verejného sektora, rovnako viete vyhľadávať aj podľa mena oprávnenej osoby alebo aj podľa mena samotného konečného užívateľa výhod.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do rpvs.

Kedy je subdodávateľ povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora

/v /od

Ako vyplýva už z nadpisu tohto článku, táto problematika veľmi úzko súvisí s verejným obstarávaním. Subdodávateľom na účely tohto článku budeme rozumieť subdodávateľa tak ako ho definuje zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) vo výklade pojmov, teda – „hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie.“

Pre tých ktorí už niekedy prišli do styku s verejným obstarávaním nebude zrejme žiadnou novinkou to, že ak má úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní na základe zmluvy prijať z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) plnenie v rámci jedného kalendárneho roka vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane, alebo by na základe uzavretej zmluvy bola aspoň možnosť, že takéto plnenie príjme. Je povinný vykonať zápis do registra partnerov verejného sektora, presnejšie – musí sa do tohto registra nechať zapísať oprávnenou osobou, tou je podľa zákona advokát alebo notár, banka, audítor alebo daňový poradca so sídlom v SR.

Menej známou skutočnosťou je, že Zákon v § 11 ods. 1 výslovne stanovuje, že: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora alebo ktorého subdodávatelia, ktorí majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora.“

Za istých okolností sa táto povinnosť môže vzťahovať na niektorého alebo aj na všetkých subdodávateľov úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní, a to v ktoromkoľvek rade !

Nemusí sa teda jednať len o subdodávateľa, ktorý má priamo vzťah s úspešným uchádzačom, ale ľudovo povedané aj subdodávateľa subdodávateľa – teda napr. subdodávateľa v druhom alebo ktoromkoľvek ďalšom rade. Keďže podľa nášho právneho názoru vyššie uvedené ustanovenie Zákona nemožno vykladať len prísne reštriktívne, ale naopak v tomto prípade by sme uplatnili skôr výklad extenzívny. Keďže by sa podľa nášho názoru jednalo o jednoznačné obchádzanie zákona, ak by sa zápis do registra partnerov verejného sektora vzťahoval len na subdodávateľov, ktorí majú priamo vzťah s úspešným uchádzačom, teda takzvaných subdodávateľov v prvom rade.

Ilustrovať si to môžeme na jednoduchom príklade – predstavme si situáciu, že subjekt A) sa stane úspešným uchádzačom zákazky s plnením 150 000 € jedno rázovo. Podiel subdodávky na tejto zákazke bude vysoký – 80 % (teda 120 000 €) a celý ho bude úspešnému uchádzačovi dodávať subdodávateľ B).

Bez akýchkoľvek pochybností môžeme konštatovať, že na oba subjekty A) aj B) sa bude vzťahovať povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Avšak subdodávateľovi B) dodá celý predmet zákazky ďalší subdodávateľ, teda subdodávateľ C) ktorému bol uložený výmaz z registra partnerov verejného sektora, keďže hodnoverne nepreukázal, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri partnerov verejného sektora sú pravdivé a úplné. Ten z podielu subdodávateľa B) (120 000 €) utrží povedzme 108 000 €.

Nebolo by v tomto prípade jednoznačným obchádzaním zákona, ak by subdodávateľ C) vlastnený zrejme „problémovou osobou“ mal z takejto zákazky jednoznačne najväčší hospodársky prospech a popri tom sa mohol vyhnúť povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora ?

Podľa nášho názoru by takéto konanie bolo v príkrom rozpore so samotným zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorého dôvodovej správe aj samotný zákonodarca uvádza, že jeho primárnym zmyslom je verejná kontrola registra partnerov verejného sektora, keďže tento register je verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti na webovej stránke https://rpvs.gov.sk/rpvs.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do registra partnerov verejného sektora.

Ako použiť elektronický podpis z vášho občianskeho preukazu ?

/v /od

Elektronický podpis v Slovenskej republike funguje už pomerne dlhšiu dobu. Postupom času sa menil, faktom však ostáva, že mnoho ľudí už v súčasnosti disponuje svojím občianskym preukazom s čipom. Pri jeho vybavovaní si viacerí z nich na svojom občianskom preukaze nechali „nastaviť“ aj elektronický podpis, no napriek tomu ho možno do dnešného dňa nepoužili.

Môžeme len polemizovať prečo tomu tak je, nepochybne na tom časť viny nesie jednak to, že ľudia ho používať nevedia a na druhej strane rovnako zo strany štátu absentuje nejaká snaha im to vysvetliť, prípadne ohľadom tejto funkcionality zaviesť nejakú informačnú kampaň. Bolo by to nepochybne prospešné pre obe strany, dokázali by sme tak ušetriť prostriedky zo štátneho rozpočtu, no o tom sa dnes konkrétnejšie rozpisovať nebudeme.

Dnes sa vám pokúsime pomôcť s tým ako použiť elektronický podpis my. Tento článok nebude zachádzať do detailov,no dúfame, že po jeho prečítaní aspoň väčšina čitateľov bude vedieť podpísať dokument elektronickým podpisom.

Na tomto mieste ešte považujeme za potrebné spomenúť, aby ste si elektronický podpis nepredstavovali ako nejakú elektronickú formu textového podpisu. Elektronický podpis nijako nevkladá Váš osobný textový podpis do dokumentu, len pridáva do vlastností dokumentu informáciu, že daný dokument bol podpísaný elektronickým podpisom. V obsahu dokumentu ho však nijakým spôsobom neuvidíte.

Prvým krokom, ktorý pravdepodobne už mnohí  z vás absolvovali je to, aby ste si napríklad vo vašom klientskom centre alebo inom mieste, kde vám bol vydaný elektronický občiansky preukaz, nastavili kódy pre BOK, KEP PIN a KEP PUK a vyžiadali čítačku na občiansky preukaz. Tieto číselné kódy je nevyhnutné mať pre použitie elektronického podpisu nastavené.

(i) BOK je akýsi vstupný kód, ktorý musíte zadať vždy po pripojení občianskeho preukazu k počítaču cez vašu čítačku,aby ste váš občiansky preukaz s čipom mohli začať používať. (ii) KEP PIN je už samotný kód po ktorého zadaní sa do dokumentu pridá váš elektronický podpis. (iii) KEP PUK slúži pre situácie, ak by ste viackrát zle zadali váš KEP PIN a váš občiansky preukaz by sa „zablokoval“ možno to pre predstavu prirovnať PIN kódu a PUK kódu na telefóne.

Druhým krokom je, aby ste si stiahli všetok potrebný softvér dostupný na webe slovensko.sk v sekcii na stiahnutie a jednotlivé programy nainštalovali do vášho počítača. Vždy pri pripojení vášho občianskeho preukazu je potrebné mať spustenú aplikáciu pre eID. Ak toto všetko máte, prejdite na stránku https://zep.disig.sk/Portal na ktorej budeme dokumenty podpisovať. Odporúčame vám, aby ste ju otvárali cez webový prehliadač Google Chrome a v ňom mali nainštalované rozšírenie s názvom „Disig Web Signer.“ Ak ho nemáte, je dosť pravdepodobné, že stránka https://zep.disig.sk/Portal vás na to sama upozorní, keď sa niečo budete snažiť podpísať.

A teraz k samotnému procesu podpisovania, na stránke https://zep.disig.sk/Portal vyberieme súbor, ktorý chceme podpísať elektronickým podpisom (malo by vždy ísť o dokument v nie upraviteľnej  podobe – ideálne teda vo formáte PDF). Klikneme na tlačidlo podpísať, na stránke na ktorú nás prepne klikneme v druhom modrom riadku s názvom informácia na formát podpisu, ktorý zmeníme z PAdES na CAdES. Klikneme na podpísať, malo by nám vyskočiť malé okno s náhľadom dokumentu, ktorý chceme podpísať. V pravom dolnom rohu tohto okna klikneme na ikonu podpísať, zadáme náš KEP PIN a je hotovo. Následne si môžete stiahnuť váš dokument podpísaný vašim elektronickým podpisom, ktorý v tomto prípade nahrádza váš osvedčený podpis na dokumente. Prípadne si môžete tiež na stránke https://zep.disig.sk/Portal cez tlačidlo overiť verifikovať, či do dokumentu bol váš elektronický podpis pridaný. Váš dokument by teraz mal byť vo formáte .asice, resp. s touto príponou. Tento dokument teda obsahuje Váš kvalifikovaný elektronický podpis, ktorý nahrádza váš osvedčený podpis a musia vám ho akceptovať všetky úrady.

Na záver považujeme za potrebné dodať, že elektronické podpisovanie funguje aj cez viacero iných webov alebo aplikácií ako na nami uvádzanej stránke, avšak v mnohých prípadoch je toto použitie spoplatnené, prípadne k vášmu podpisu nie je pridaná aj elektronická pečať, bez ktorej takýto elektronický podpis nemôže nahradiť váš osvedčený podpis. Z týchto dôvodov sa nám najviac osvedčil vyššie uvádzaný web.

Dúfame, že sme vám aspoň trochu pomohli pri pochopení toho ako elektronický podpis funguje. V prípade ak si s touto funkcionalitou neviete poradiť sami pri komunikácií s obchodným registrom/niektorým úradom alebo to skrátka radšej necháte na niekoho iného neváhajte a využite naše služby start sro.

Rozšírenie predmetu o realitnú činnosť

/v /od

Vzhľadom na to, že posledné roky sa predajom nehnuteľností v Slovenskej republike nepochybne darí, určite mnohí z vás uvažujú nad tým ako z tohto trendu profitovať. Jedným zo spôsobov môže byť, že vaša spoločnosť začne sprostredkovávať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností. Práve túto činnosť môže s.r.o. legálne vykonávať len v prípade, ak má medzi svojimi predmetmi činnosti predmet – „Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť).“

V prípade, ak takýto predmet činnosti vaša spoločnosť nemá je potrebné vykonať rozšírenie predmetu činnosti vašej spoločnosti. To je v podstate dvojkrokové – (i) najskôr treba nový predmet ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade podľa okresu sídla vašej spoločnosti; (ii) keď živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení je potrebné zapísať túto novú živnosť do obchodného registra medzi doterajšie predmety činnosti. Až po tomto zápise môže vaša s.r.o. legálne vykonávať túto činnosť bez hrozby pokuty alebo trestnoprávnych dôsledkov.

Pri rozšírení o realitnú činnosť je však situácia zložitejšia, nakoľko sa jedná o viazanú živnosť. To znamená, že na to, aby živnostenský úrad pre vašu spoločnosť vydal osvedčenie, musí zodpovedný zástupca (najčastejšie konateľ, príp. zamestnanec) splniť požiadavky odbornej spôsobilosti.

Odbornú spôsobilosť môžete preukázať dvomi spôsobmi:

a) dokladom preukazujúcim vysokoškolské vzdelanie ekonomického, právnického, stavebného alebo architektonického smeru, alebo

b) dokladom preukazujúcim úplné stredné vzdelanie s maturitnou skúškou, 2 roky praxe v odbore a osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu vydané vzdelávacou inštitúciou akreditovanou Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Do 31. januára 2020 postačoval na splnenie odbornej spôsobilosti zodpovednému zástupcovi doklad, preukazujúci stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a 5 rokov praxe v odbore realít, toto už neplatí !

Ak tieto podmienky spĺňate, prípadne ich spĺňa niektorý z vašich zamestnancov môžete ohlásiť rozšírenie predmetu činnosti vašej spoločnosti o „Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť)“príslušnému živnostenskému úradu, ktorý by nemal mať problém s vydaním osvedčenia o živnostenskom oprávnení pre vašu spoločnosť. Nezabudnite si potom aj zapísať tento nový predmet do obchodného registra, nakoľko spoločnosť môže vykonávať túto činnosť až po zápise do obchodného registra, nie okamihom vydania osvedčenia živnostenským úradom.

Dúfame, že sme vám aspoň trochu pomohli pri rozširovaní predmetu činnosti vašej spoločnosti. V prípade ak potrebujete poradiť alebo to skrátka radšej necháte na niekoho iného neváhajte a využite naše služby rozšírenie predmetu podnikania s.r.o.

Rozšírenie predmetu činnosti o pohostinskú činnosť

/v /od

Ak ste uvažovali nad tým, že by ste si otvorili reštauráciu, kaviareň, bar prípadne krčmu, v ktorých by ste chceli podávať aj jedlo, pravdepodobne ste sa dozvedeli, že najskôr musí mať vaša s.r.o. takýto predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri. Túto činnosť môže vaša s.r.o. legálne vykonávať len v prípade, ak má medzi svojimi predmetmi činnosti predmet – „Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov,“ ktorý je remeselnou živnosťou.

V prípade ak takýto predmet činnosti vaša spoločnosť nemá, je potrebné vykonať rozšírenie predmetu činnosti vašej spoločnosti. To pozostáva z dvoch krokov – (i) najskôr je potrebné nový predmet ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade podľa okresu, v ktorom sídli vaša spoločnosť; (ii) keď živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení je potrebné zapísať túto remeselnú živnosť do obchodného registra medzi doterajšie predmety činnosti. Až po tomto zápise, môže vaša s.r.o. legálne vykonávať túto činnosť bez hrozby pokuty alebo trestnoprávnych dôsledkov.

Pri rozšírení predmetu o pohostinskú činnosť je však situácia zložitejšia, nakoľko sa jedná o remeselnú živnosť. To znamená, že na to, aby živnostenský úrad pre vašu spoločnosť vydal osvedčenie, musí zodpovedný zástupca (najčastejšie konateľ, príp. zamestnanec) splniť požiadavky odbornej spôsobilosti.

Odbornú spôsobilosť môžete preukázať primárne:

Výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru (najčastejšie výučný list kuchár/čašník).

V prípade ak takýto doklad nemáte, odbornú spôsobilosť môžete alternatívne preukázať jedným z týchto šiestich spôsobov:

a) výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

b) vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,alebo

c) dokladom o ukončení najmenej strednej školy, ak nejde o prípady uvedené v písmenách a) a b) a osvedčením o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a dokladom o vykonaní následnej najmenej dvojročnej praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

d) diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

e) osvedčením o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčením o úplnej kvalifikácii podľa zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo

f) dokladom o vykonaní najmenej šesťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako tri roky.

Najčastejšie sa využíva preukázanie spôsobilosti poslednou z týchto možností, je potrebné doložiť doklad, že ste 6 rokov pracovali na pozícii kuchár/čašník (pracovná zmluva) a boli za vás platené odvody.

Ak tieto podmienky spĺňate, prípadne ich spĺňa niektorý z vašich zamestnancov, môžete ohlásiť rozšírenie predmetu činnosti vašej spoločnosti o pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov príslušnému živnostenskému úradu, ktorý by nemal mať problém s vydaním osvedčenia o živnostenskom oprávnení pre vašu spoločnosť.

Nezabudnite potom aj zapísať tento nový predmet do obchodného registra, nakoľko spoločnosť môže vykonávať túto činnosť až po zápise do obchodného registra, nie okamihom vydania osvedčenia živnostenským úradom, ako sa mnohí podnikatelia domnievajú.

Dúfame, že sme vám aspoň trochu pomohli pri rozširovaní predmetu činnosti vašej spoločnosti. V prípade ak potrebujete poradiť alebo to skrátka radšej necháte na niekoho iného neváhajte a využite našu službu rozšírenie predmetu podnikania s.r.o.

Rozdiel medzi ZEP a KEP

/v /od

Je to už nejaký ten piatok, čo môžete aj v Slovenskej republike môžete využiť elektronický podpis. Väčšina ľudí síce stále nevie, čo presne tento pojem znamená a ako ho vlastne použiť, no môžeme povedať, že je dobrou správou, že tento počet sa pomaly ale isto znižuje.

Ak ste elektronický podpis už niekedy v minulosti použili je veľmi pravdepodobné, že ste využili zaručený elektronický podpis, takzvaný ZEP. Podpísaný súbor rovnako mohol byť vo formáte práve s touto koncovkou .zep.

V tomto prípade vás mohlo zaskočiť, ak od vás v poslednom čase napríklad nejaký úrad alebo iná inštitúcia požadovala kvalifikovaný elektronický podpis, takzvaný KEP. Aký je medzi týmito dvomi typmi podpisov rozdiel ? To záleží z akého hľadiska na tieto dva druhy podpisov nazeráme.

Ad 1, oba typy podpisov (aj ZEP aj KEP) viete vytvoriť pomocou vášho občianskeho preukazu s čipom a to dokonca s jedným a tým istým. Nepotrebujete kvôli tomu váš občiansky preukaz meniť. Je to ako keby len určitá možnosť výberu v akom formáte vám váš občiansky dokument/y podpíše.

Na druhej strane je dôležité mať na mysli skutočnosť, že ZEP bol len akýmsi „národným štandardom“ – uznávali sme ho teda v podstate len v rámci Slovenskej republiky. Kdežto KEP je štandardom európskym, čo značí jeho oveľa širšie využitie.

Rovnako je dôležité spomenúť, že s účinnosťou od 18. októbra 2016 bol zaručený elektronický podpis nahradený aj v našej slovenskej legislatíve pojmom kvalifikovaný elektronický podpis, čo znamená, že orgány verejnej moci za elektronicky podpísané dokumenty považujú len tie, ktoré sú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom a nie zaručeným elektronickým podpisom. Dlho tomu tak úplne nebolo, ale dnes po viac ako štyroch rokoch si trúfame konštatovať, že sa s týmto prístupom stretávame čoraz častejšie, samotné orgány verejnej moci sa tiež už naučili používať KEP namiesto ZEPu a na mnohé portály orgánov verejnej správy dokumenty podpísané ZEPom už ani len nenahráte, pretože tento starý formát elektronického podpisu už prestali podporovať.

Zákonodarca sa ešte musel ešte „vysporiadať“ s jedným nešvárom a tým bola skutočnosť, že v nespočetnom množstve zákonov bol už pred 18. októbrom 2016 použitý termín zaručený elektronický podpis. Riešenie, akým to urobil považujeme za pomerne nešťastné, ale potrebné spomenúť aj na tomto mieste. Zákonodarca jednoducho v § 17 zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzil, že: „Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem zaručený elektronický podpis, rozumie sa tým kvalifikovaný elektronický podpis.“

Týmto sa teda pojem zaručený elektronický podpis zo slovenského právneho poriadku vôbec neodstránil a práve naopak, občanov môže nabádať k jeho použitiu aj v súčasnosti, keďže je obsiahnutý naozaj vo veľkom množstve predpisov a zákon o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu pozná asi len málokto. Zostáva nám dúfať, že postupom času s ďalšími novelizáciami týchto predpisov bude novelizovaný aj tento v súčasnosti zastaraný pojem.

Ako ste sa teda mohli dočítať, KEP by pre vás nemal byť žiadnym strašiakom, práve naopak jedná sa o pokrok v elektronickom podpisovaní dokumentov a akúsi unifikáciu v rámci európskeho priestoru, čo hodnotíme nepochybne kladne. Žiadnym spôsobom nekomplikuje proces elektronického podpísania dokumentov, tie podpíšete rovnako ako keď ste ich podpisovali ZEPom len do iného formátu.

Dúfame, že sme vám aspoň trochu pomohli pri pochopení pojmu kvalifikovaný elektronický podpis. V prípade ak si s touto funkcionalitou neviete poradiť sami pri komunikácií s obchodným registrom/niektorým úradom alebo to skrátka radšej necháte na niekoho iného neváhajte a využite naše služby zmena konateľa s.r.o.