Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu nie sú len témami trestného práva, ale aj oblasťou, ktorá prináša konkrétne povinnosti pre podnikateľov a ďalšie zákonom určené subjekty. Jednou z nich je aj registrácia do systému goAML, ktorý slúži na elektronickú komunikáciu s Finančnou spravodajskou jednotkou (ďalej len „FSJ“) a oznamovanie neobvyklých obchodných operácií. Dotknuté osoby by preto mali venovať pozornosť najmä rozsahu registračnej povinnosti, správnemu postupu pri registrácii a podmienkam, ktoré musia splniť. Dôkladná znalosť týchto pravidiel umožní splniť zákonné povinnosti včas, vyhnúť sa prípadným pochybeniam a zabezpečiť súlad svojich činností s aktuálne platnou právnou úpravou.

Právnym základom je zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „AML zákon“). Ten upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu.

Koho sa registrácia týka?

Povinnosť registrácie do systému goAML sa týka tzv. povinných osôb vymedzených v § 5 AML zákona. Nejde pritom len o banky a finančné inštitúcie, ale aj o viaceré profesie a podnikateľské subjekty, ktorých činnosť môže súvisieť s finančnými transakciami, správou majetku alebo obchodovaním s hodnotnými aktívami.

Medzi povinné osoby patria napríklad:

• Banky a finančné inštitúcie vrátane zmenární, platobných inštitúcií a poskytovateľov služieb kryptoaktív
• Audítori, účtovníci a daňoví poradcovia a iné osoby, ktoré poskytujú poradenské služby vo veciach daní
• Právnické osoby alebo fyzické osoby oprávnené sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností, pričom pri prenájme nehnuteľností sa uplatňuje zákonný limit mesačného nájomného 10.000,- EUR
• Advokáti a notári, ak vykonávajú zákonom vymedzené právne služby, napríklad pri prevodoch nehnuteľností alebo zakladaní obchodných spoločností
• Prevádzkovatelia hazardných hier
• Právnické osoby alebo fyzické osoby oprávnené vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu
• Podnikateľ, ak vykonáva obchody v hotovosti v hodnote najmenej 10.000,- EUR a to aj vtedy, keď ide o viaceré na seba nadväzujúce platby k jednému obchodu

Rozsah povinností závisí od charakteru vykonávanej činnosti a príslušných zákonných podmienok. Pred registráciou je preto dôležité overiť, či sa registračná povinnosť vzťahuje aj na konkrétny subjekt.

Dokedy je potrebné vykonať registráciu?

Pri plnení registračnej povinnosti v systéme goAML je dôležité rozlišovať, kedy subjekt nadobudol postavenie povinnej osoby. Od tohto okamihu sa totiž odvíja lehota, v ktorej musí registráciu uskutočniť.

Povinné osoby, ktoré mali toto postavenie už k 1. júnu 2026, sa musia zaregistrovať najneskôr
do 30. novembra 2026. Táto lehota vyplýva z prechodného ustanovenia AML zákona a týka sa napríklad existujúcich účtovníkov, daňových poradcov, realitných kancelárií či advokátskych kancelárií, ktoré poskytujú zákonom vymedzené služby.

Subjekty, ktoré sa stali povinnými osobami až po 1. júni 2026, sú povinné zaregistrovať sa
do 30 dní odo dňa nadobudnutia tohto postavenia. Rozhodujúcim okamihom môže byť napríklad získanie oprávnenia na vykonávanie príslušnej činnosti alebo začatie poskytovania služby, v dôsledku ktorej sa na subjekt začnú vzťahovať povinnosti podľa AML zákona.

Postup registrácie do systému goAML

Registrácia sa uskutočňuje elektronicky prostredníctvom webového rozhrania podľa postupu uvedeného v používateľskej príručke FSJ. Proces pozostáva z niekoľkých krokov:

1. Vyplnenie registračného formulára – subjekt uvedie identifikačné údaje organizácie, resp. povinnej osoby a údaje o jej administrátorovi/správcovi.
   
   
   
   
   
2. Priloženie potrebných dokladov – k formuláru je potrebné pripojiť aspoň jeden dokument preukazujúci oprávnenie na výkon príslušnej činnosti, napríklad kópiu osvedčenia o živnostenskom oprávnení, kópiu potvrdenia o vykonaní zápisu z obchodného registra alebo kópiu rozhodnutia Národnej banky Slovenska.
   
   
   
3. Kontrola registrácie – Po vyplnení všetkých požadovaných údajov systém zobrazí ich súhrn. V tomto kroku môžete skontrolovať správnosť a úplnosť všetkých údajov zadaných v predchádzajúcich krokoch.
   
   
   
4. Schválenie registrácie – po overení údajov zo strany FSJ dostane administrátor e-mailom jedinečný identifikátor organizácie, označovaný ako goAML Reporting Entity ID.
   
   
   
5. Registrácia ďalších používateľov – po pridelení identifikátora možno v systéme zaregistrovať aj ďalších používateľov, ktorí budú konať za povinnú osobu.

Povinnosti vyplývajúce z AML zákona môžu pre podnikateľov predstavovať značnú administratívnu záťaž. Ich nesplnenie pritom môže viesť k nepríjemným následkom vrátane uloženia sankcií. Preto je dôležité nielen overiť, či sa na Vás vzťahuje povinnosť registrácie do systému goAML, ale aj správne nastaviť predmety podnikania a interné procesy tak, aby zodpovedali skutočne vykonávanej činnosti.

Ak máte v obchodnom registri alebo živnostenskom registri zapísané predmety podnikania, ktoré v skutočnosti nevykonávate a ktoré môžu zakladať postavenie povinnej osoby podľa AML zákona, pomôžeme vám s ich zúžením. Odstránením neaktuálnych predmetov podnikania môžete zosúladiť zápis v registri so skutočným rozsahom Vašej podnikateľskej činnosti. Každý prípad je však potrebné posúdiť individuálne, keďže samotný výmaz predmetu činnosti automaticky neznamená zánik postavenia povinnej osoby, ak danú činnosť naďalej fakticky vykonávate.

Ak sa naopak na vás AML povinnosti vzťahujú, zabezpečíme pre vás vypracovanie AML dokumentácie, ktorá bude zohľadňovať charakter a špecifiká Vášho podnikania. Pripravíme potrebné interné predpisy a postupy, aby ste mali jasne nastavené pravidlá.

Nečakajte na vznik problémov ani na blížiaci sa termín registrácie. Obráťte sa na nás a pomôžeme vám posúdiť vaše povinnosti, využite našu službu pre zúženie predmetu podnikania alebo AML dokumentácia tak, aby ste sa mohli naplno venovať svojmu podnikaniu

Názov spoločnosti, logo, slogan či iné označenie, pod ktorým podnikateľ vystupuje na trhu, dnes predstavujú omnoho viac než len súčasť marketingu. Dobrá značka môže byť významným podnikateľským aktívom, ktoré odlišuje firmu od konkurencie, a ktoré si zákazníci spájajú s konkrétnymi produktmi alebo službami.

Samotné používanie názvu alebo loga však ešte neznamená, že je značka dostatočne právne chránená. Ak si ju podnikateľ nezaregistruje, môže sa dostať do situácie, keď rovnaké alebo podobné označenie začne používať konkurencia.

Jedným zo spôsobov, ako takémuto riziku predísť, je registrácia ochrannej známky. Jej majiteľ získava výlučné právo používať registrované označenie pre tovary a služby, pre ktoré bola zapísaná, a zároveň sa môže brániť proti neoprávnenému používaniu zhodného, prípadne podobného označenia.

Registrácia však nie je len otázkou vyplnenia prihlášky. Už samotný výber označenia, určenie rozsahu ochrany či preverenie, či podobná známka už existuje, môžu rozhodnúť o tom, či bude registrácia úspešná a či bude ochrana pre podnikateľa skutočne využiteľná.

Právnu úpravu ochranných známok v Slovenskej republike upravuje zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“). Vymedzuje pritom práva a povinnosti súvisiace s ich právnou ochranou, ako aj konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Pre koho je registrácia ochrannej známky vhodná?

Registrácia ochrannej známky je vhodná najmä pre podnikateľov, ktorí budujú vlastnú značku a chcú si zabezpečiť jej dlhodobú právnu ochranu. Nejde pritom len o veľké spoločnosti, keďže ochranná známka môže byť užitočná aj pre začínajúcich podnikateľov, e-shop, živnostníkov či akýchkoľvek poskytovateľov služieb.

V praxi môže ísť napríklad o:

• spoločnosti a podnikateľov, ktorí pôsobia pod vlastným názvom alebo značkou,
• e-shopy a online podnikateľov, pre ktorých je názov či logo jedným z hlavných identifikačných prvkov,
• start-upy, ktoré si budujú novú značku a plánujú jej ďalší rozvoj,
• výrobcov a poskytovateľov služieb, ktorí chcú odlíšiť svoje produkty alebo služby od konkurencie,
• franchisingové a licenčné projekty, pri ktorých má značka samostatnú ekonomickú hodnotu,
• podnikateľov, ktorí plánujú expanziu na zahraničné trhy a chcú svoju značku chrániť aj mimo územia Slovenskej republiky.

Čo všetko môže byť ochrannou známkou?

Ochrannú známku môžu tvoriť akékoľvek označenia spôsobilé odlíšiť tovary alebo služby jedného podnikateľa od tovarov alebo služieb iného podnikateľa. Zákon o ochrannej známke medzi takéto označenia zaraďuje najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo jeho obalu či zvuky.

V závislosti od charakteru značky môže ísť aj o priestorové, pozičné, pohybové, multimediálne alebo holografické označenie, vzor či kombináciu farieb. Podstatné pritom je, aby označenie dokázalo plniť svoju základnú funkciu, t.j. odlíšiť tovary alebo služby jedného podnikateľa od tovarov alebo služieb jeho konkurencie.

Nie každé označenie však možno registrovať. Zákon o ochranných známkach vymedzuje dôvody zamietnutia zápisu označenia do registra, medzi ktoré patrí napríklad nedostatočná rozlišovacia spôsobilosť alebo  klamlivý charakter označenia. Zároveň, registrácia nie je možná ani v prípade označení, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi.

Pozornosť je potrebné venovať aj existujúcim právam tretích osôb. Aj označenie, ktoré samo osebe spĺňa podmienky na zápis, môže byť v kolízii so staršou ochrannou známkou alebo iným právom. Ak oprávnená osoba podá dôvodné námietky voči prihláške, môže to viesť k odmietnutiu zápisu.

Práve preto sa oplatí preveriť označenie ešte pred podaním prihlášky. Správne posúdenie názvu či loga na začiatku môže podnikateľovi ušetriť čas, registračné poplatky ako aj náklady spojené s neskorším sporom.

Slovenská, európska alebo medzinárodná ochrana?

Zákon o ochranných známkach rozlišuje ochrannú známku zapísanú v Slovenskej republike, medzinárodnú ochrannú známku a ochrannú známku Európskej únie, pričom jednotlivé formy sa líšia najmä rozsahom územnej ochrany a spôsobom registrácie.

Slovenská ochranná známka

Slovenská ochranná známka je niečo ako „zákonné minimum“, ktoré viete pre ochranu svojej značky urobiť. Registráciu má na starosť Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pre celé územie SR, registrácia trvá o niečo kratšie ako pri ochrannej známke EÚ a správny poplatok je cca. 7x nižší oproti ochrannej známke EÚ. Na druhej strane však poskytuje ochranu vašej značke len na území Slovenskej republiky.

Ochranná známka Európskej únie alebo medzinárodná ochranná známka

Ak podnikateľ plánuje svoju značku využívať predovšetkým na území viacerých členských štátov Európskej únie, môže zvoliť ochrannú známku Európskej únie. Jej hlavnou výhodou je možnosť získať ochranu označenia v rámci celej Európskej únie prostredníctvom jedného zápisu, namiesto samostatného prihlasovania ochrannej známky v jednotlivých členských štátoch.

O zápise ochrannej známky Európskej únie rozhoduje Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Zápis následne poskytuje majiteľovi výlučné práva k označeniu na území všetkých členských štátov Európskej únie. Takáto forma ochrany je preto praktická najmä pre podnikateľov, ktorí pôsobia vo viacerých krajinách alebo plánujú svoju podnikateľskú činnosť rozšíriť aj na ďalšie trhy v rámci Európskej únie.

Výber medzi národnou, európskou a medzinárodnou ochranou preto závisí predovšetkým od toho, na akých trhoch chce podnikateľ svoju značku používať a aký rozsah ochrany vyžaduje. Správne zvolený spôsob registrácie môže podnikateľovi ušetriť nielen náklady, ale aj čas a prípadné komplikácie pri neskoršom rozširovaní podnikania.

Ak podnikateľ plánuje pôsobiť aj mimo územia Slovenskej republiky, môže byť vhodným riešením medzinárodná ochranná známka, ktorá umožňuje získať ochranu označenia vo viacerých krajinách prostredníctvom registra ochranných známok Medzinárodného úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva. Zákon o ochranných známkach, tak upravuje možnosť zápisu medzinárodnej ochrannej známky pre osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, sídlo alebo podnik, prípadne sú jej štátnymi príslušníkmi. Pri medzinárodnej ochrannej známke je možné vyznačiť jednotlivé krajiny, v ktorých má byť poskytnutá ochrana.

Ak teda podnikateľ svoju značku plánuje využívať na viacerých zahraničných trhoch, medzinárodný systém môže predstavovať efektívny spôsob ochrany. Rozsah ochrany však vždy závisí od konkrétnych štátov, v ktorých je o ochranu požiadané.

Zároveň platí, že medzinárodná ochranná známka sa štandardne odvodzuje od národnej ochrannej známky alebo ochrannej známky EÚ, takže prvým krokom by vždy mala byť registrácia ochrannej známky v SR alebo EÚ a následne je možné známku registrovať aj mimo týchto štátov.

Chráňte značku skôr, než ju bude musieť chrániť spor

Značka je výsledkom času, práce a investícií, ktoré do svojho podnikania vkladáte. Prečo preto riskovať, že o jej používanie budete musieť bojovať až vtedy, keď sa objaví konkurent s rovnakým alebo podobným označením?

S registráciou ochrannej známky vám pomôžeme od prvého kroku až po samotný zápis. Preveríme dostupnosť vášho označenia, posúdime riziká, odporučíme vhodný spôsob ochrany a zabezpečíme prípravu a podanie prihlášky. V prípade potreby vás zastúpime aj v ďalšom konaní pred príslušným úradom. Objednajte si našu službu registrácia ochrannej známky.

Rozhodnutie zrušiť spoločnosť s ručením obmedzeným prostredníctvom likvidácie so sebou prináša viacero administratívnych a právnych krokov. Kým právnu stránku veci môžete nechať na odborníkov, k úspešnému ukončeniu celého procesu je nevyhnutná aj spolupráca vášho účtovníka. Zrušenie (likvidácia) nezadlženej s.r.o. je totiž jediný legálny spôsob, ako firmu definitívne vymazať z obchodného registra bez toho, aby ste sa v budúcnosti museli obávať sankcií alebo daňových licencií.

Práve na túto časť sa klienti často pýtajú: Koľko účtovných závierok treba pri likvidácii pripraviť? Ide o riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku? Za aké obdobie sa podáva daňové priznanie? Dokedy to všetko musí účtovník stihnúť? V tomto článku vysvetlíme prakticky a bez zbytočných technických detailov, čo sa pri bežnej likvidácii s.r.o. rieši z pohľadu účtovníctva. V skutočnosti ide o štandardné postupy, ktoré skúsený účtovník bez problémov zvládne. Ako to teda funguje v praxi a aké účtovné závierky bude potrebné pripraviť?

1. účtovná závierka: ku dňu pred vstupom do likvidácie

Prvá účtovná závierka sa zostavuje ku dňu, ktorý predchádza dňu vstupu spoločnosti do likvidácie. Ak napríklad spoločnosť vstúpi do likvidácie 15. júna, účtovná závierka sa zostavuje ku dňu 14. júna. V tomto prípade ide spravidla o mimoriadnu účtovnú závierku. Dôvod je jednoduchý: účtovné knihy sa neuzatvárajú k bežnému koncu účtovného obdobia, ale z dôvodu vstupu spoločnosti do likvidácie. Za toto obdobie sa zároveň podáva daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Lehota na podanie je spravidla do troch mesiacov po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. Ak teda spoločnosť vstúpi do likvidácie 15.06.2026. Účtovná závierka sa zostaví ku dňu 14.06.2026 a daňové priznanie za obdobie od 01.01.2026 do 14.06.2026 sa podá spravidla do 14.09.2026. Presný dátum tejto účtovnej závierky teda závisí od dátumu vstupu do likvidácie. Prvý krok je teda zápis vstupu do likvidácie, a keď súd zapíše vstup do likvidácie do obchodného registra, treba dodržať vyššie uvedenú trojmesačnú lehotu.

2. účtovná závierka: ku dňu skončenia likvidácie

Druhá účtovná závierka sa zostavuje ku dňu skončenia likvidácie. Toto je účtovná závierka za obdobie samotnej likvidácie. Opäť ide spravidla o mimoriadnu účtovnú závierku. V tomto období sa v účtovníctve zachytia najmä úkony súvisiace s likvidáciou spoločnosti. Napríklad úhrada záväzkov, vysporiadanie pohľadávok, náklady spojené s likvidáciou, prípadný likvidačný zostatok alebo daňová povinnosť. Aj za toto obdobie sa podáva daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Lehota je opäť spravidla do troch mesiacov po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia. Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15.06.2026. Likvidácia sa skončí 20.12.2026. Účtovná závierka sa zostaví ku dňu 20.12.2026. Daňové priznanie za obdobie likvidácie od 15.06.2026 do 20.12.2026 sa podá spravidla do 20.03.2027. Po ukončení likvidácie sa následne pripravuje návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Práve z tohto dôvodu je dôležité, aby bola táto účtovná závierka pripravená, čo najrýchlejšie po uplynutí 6 mesačnej lehoty na likvidáciu, keďže bez nej nie je možné podať návrh na výmaz s.r.o. z obchodného registra (táto účtovná závierka je totiž povinnou prílohou návrhu na výmaz a súd bez nej nevymaže s.r.o. z obchodného registra).

Je účtovná závierka pri likvidácii niečo špeciálne?

Vo väčšine bežných prípadov nie. Pri typickej jedno alebo dvojosobovej s.r.o., ktorá už reálne nepodniká, nemá zamestnancov a nemá komplikovaný majetok alebo záväzky, nejde o nič výnimočné. Účtovník spravidla pripravuje štandardnú účtovnú závierku a daňové priznanie, len za iné obdobie ako pri bežnom ročnom účtovnom období.

Najčastejšia chyba: právna a účtovná časť sa neriešia spolu

Ak si likvidáciu objednáte u nás, účtovné dátumy a nadväzujúce povinnosti nenechávame bez vysvetlenia. Klientovi v priebehu likvidácie posielame konkrétne inštrukcie, ktoré môže jednoducho preposlať svojmu účtovníkovi. V prípade potreby vieme účtovníka klienta usmerniť aj telefonicky alebo emailom, aby bolo jasné, čo sa má pripraviť a k akému dátumu.

Zhrnutie: aké účtovné závierky sa pri likvidácii najčastejšie pripravujú?

Pri bežnej likvidácii s.r.o. treba počítať najmä s týmito účtovnými povinnosťami:

(i) mimoriadna účtovná závierka ku dňu pred vstupom do likvidácie + daňové priznanie za toto obdobie,

(ii) mimoriadna účtovná závierka ku dňu skončenia likvidácie + daňové priznanie za toto obdobie.

V praxi je teda potrebné pripraviť dve hlavné účtovné závierky – jednu pred vstupom do likvidácie a druhú pri jej skončení.

Likvidácia s.r.o. bez zbytočných komplikácií

Ak chcete svoju s.r.o. zrušiť, nestačí iba pripraviť právne dokumenty. Proces musí byť správne nastavený aj z pohľadu účtovníctva a daní. Naša služba likvidácia s.r.o. je určená pre podnikateľov, ktorí chcú spoločnosť ukončiť čo najjednoduchšie a bez zbytočného stresu. Pripravíme potrebné dokumenty, prevedieme vás jednotlivými krokmi likvidácie a v priebehu procesu vám pošleme aj presné inštrukcie pre vášho účtovníka. Ak účtovník nebude vedieť, k akému dátumu má pripraviť účtovnú závierku alebo za aké obdobie má podať daňové priznanie, v rámci našej služby mu vieme celý postup vysvetliť a usmerniť ho. Objednajte si našu službu likvidácia s.r.o. a celý proces vybavíme za vás.

Od začiatku roka 2026 sme svedkami nadobudnutia účinnosti tretieho konsolidačného balíčka, ktorý (okrem iného) zaviedol pomerne vysoké zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov z 237,02 € minulý rok na 303,11 € tento rok. Rovnako sa zvýšili zdravotné odvody zo 107,25 € minulý rok na 121,92 € tento rok.

Vyššie spomenutou konsolidáciou však neboli dotknuté tzv. jednoosobové s.r.o. s obratom do 100 000 € ročne. Tie ponúkajú veľmi výhodnú len 10 % sadzbu dane z príjmov a 7 % daň z dividendy (výplaty zisku). Zároveň je pri tomto nastavení možné platiť (odvody) na sociálnom aj zdravotnom poistení iba 60 € mesačne.

K dnešnému dňu uplynula niečo viac ako tretina z roku 2026, čo znamená, že poznáme prvé štatistiky za tento rok a tie hovoria veľmi jednoznačne. Počet založených s.r.o. stúpol z 8806 minulý rok na 11493 tento rok (nárast 30 %). Počet založených živností klesol z 16235 minulý rok na 9809 tento rok (pokles 40 %).

Pre mnohých ľudí je „strašiakom“ pri založení s.r.o. to, že s.r.o. nie je možné zrušiť tak jednoducho ako živnosť. To je síce pravda, avšak na druhú stranu býva táto záležitosť laickou verejnosťou niekedy trochu preceňovaná. My v startsro vám radi zabezpečím aj zrušenie — likvidácia s.r.o., táto služba je síce drahšia a zložitejšia ako zrušenie živnosti, avšak pri objednávke cez nás sa nemusíte o nič starať a cena sa v podstate rovná sume odvodov, ktorú pri živnosti zaplatíte za jeden mesiac.

K tomu, či je pre vás vhodnejšia živnosť alebo s.r.o. existuje na webe mnoho kalkulačiek alebo odborných článkov. Vo všeobecnosti platí pomerne univerzálne pravidlo, že v prípade ak váš obrat prekročí 24 000 € za rok (teda fakturujete aspoň 2000 € mesačne), tak sa vám oplatí uprednostniť s.r.o. pred živnosťou.

V mnohých týchto kalkulačkách a odborných článkoch však porovnanie nebýva toto porovnanie nastavené úplne „férovo“. Väčšinou porovnávajú to, že pri živnosti si viete uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % a pri s.r.o. si ich uplatniť neviete a teda počítajú s tým, že vyfakturujete nejakú sumu a nemáte k nej žiadne náklady. To však podľa nášho názoru nie je úplne pravdivé. Aj profesie, ktoré majú náklady minimálne (poradcovia, administratíva, IT sektor) si totiž vedia nájsť náklady, ktoré tvoria aspoň pár tisíc eur za rok. Napríklad používajú k podnikaniu počítač / notebook, nejaký softvér, kupujú mobilný telefón, paušál u operátora, motorové vozidlo / pohonné hmoty, prípadne nakupujú kancelárske potreby.

Presne v takýchto prípadoch sa „hranica“, od ktorej môže byť s.r.o. výhodnejšia posúva nadol a od tohto roku môže byť 20 000 € alebo aj 15 000 € ročne. Tým pádom často stačí, že fakturujete 1650 € alebo len 1250 € ročne a môže pre vás byť výhodnejšie podnikať formou s.r.o. ako živnosti.

Finálne rozhodnutie je samozrejme na vás, tento článok však poukazuje celkom jasne na to, že od tohto roka sa podnikanie formou s.r.o. stalo zaujímavejšie pre tisícky ľudí. V prípade ak nad ním uvažujete, objednajte si našu službu založenie s.r.o. s podaním už do 24 hodín!