rozšírenie predmetu činnosti o pohostinskú činnosť

Rozšírenie predmetu činnosti o pohostinskú činnosť

/v /od

Ak ste uvažovali nad tým, že by ste si otvorili reštauráciu, kaviareň, bar prípadne krčmu, v ktorých by ste chceli podávať aj jedlo, pravdepodobne ste sa dozvedeli, že najskôr musí mať vaša s.r.o. takýto predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri. Túto činnosť môže vaša s.r.o. legálne vykonávať len v prípade, ak má medzi svojimi predmetmi činnosti predmet – „Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov,“ ktorý je remeselnou živnosťou.

V prípade ak takýto predmet činnosti vaša spoločnosť nemá, je potrebné vykonať rozšírenie predmetu činnosti vašej spoločnosti. To pozostáva z dvoch krokov – (i) najskôr je potrebné nový predmet ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade podľa okresu, v ktorom sídli vaša spoločnosť; (ii) keď živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení je potrebné zapísať túto remeselnú živnosť do obchodného registra medzi doterajšie predmety činnosti. Až po tomto zápise, môže vaša s.r.o. legálne vykonávať túto činnosť bez hrozby pokuty alebo trestnoprávnych dôsledkov.

Pri rozšírení predmetu o pohostinskú činnosť je však situácia zložitejšia, nakoľko sa jedná o remeselnú živnosť. To znamená, že na to, aby živnostenský úrad pre vašu spoločnosť vydal osvedčenie, musí zodpovedný zástupca (najčastejšie konateľ, príp. zamestnanec) splniť požiadavky odbornej spôsobilosti.

Odbornú spôsobilosť môžete preukázať primárne:

Výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru (najčastejšie výučný list kuchár/čašník).

V prípade ak takýto doklad nemáte, odbornú spôsobilosť môžete alternatívne preukázať jedným z týchto šiestich spôsobov:

a) výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

b) vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,alebo

c) dokladom o ukončení najmenej strednej školy, ak nejde o prípady uvedené v písmenách a) a b) a osvedčením o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a dokladom o vykonaní následnej najmenej dvojročnej praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

d) diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

e) osvedčením o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčením o úplnej kvalifikácii podľa zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo

f) dokladom o vykonaní najmenej šesťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako tri roky.

Najčastejšie sa využíva preukázanie spôsobilosti poslednou z týchto možností, je potrebné doložiť doklad, že ste 6 rokov pracovali na pozícii kuchár/čašník (pracovná zmluva) a boli za vás platené odvody.

Ak tieto podmienky spĺňate, prípadne ich spĺňa niektorý z vašich zamestnancov, môžete ohlásiť rozšírenie predmetu činnosti vašej spoločnosti o pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov príslušnému živnostenskému úradu, ktorý by nemal mať problém s vydaním osvedčenia o živnostenskom oprávnení pre vašu spoločnosť.

Nezabudnite potom aj zapísať tento nový predmet do obchodného registra, nakoľko spoločnosť môže vykonávať túto činnosť až po zápise do obchodného registra, nie okamihom vydania osvedčenia živnostenským úradom, ako sa mnohí podnikatelia domnievajú.

Dúfame, že sme vám aspoň trochu pomohli pri rozširovaní predmetu činnosti vašej spoločnosti. V prípade ak potrebujete poradiť alebo to skrátka radšej necháte na niekoho iného neváhajte a využite našu službu rozšírenie predmetu podnikania s.r.o.

rozdiel medzi ZEP a KEP

Rozdiel medzi ZEP a KEP

/v /od

Je to už nejaký ten piatok, čo môžete aj v Slovenskej republike môžete využiť elektronický podpis. Väčšina ľudí síce stále nevie, čo presne tento pojem znamená a ako ho vlastne použiť, no môžeme povedať, že je dobrou správou, že tento počet sa pomaly ale isto znižuje.

Ak ste elektronický podpis už niekedy v minulosti použili je veľmi pravdepodobné, že ste využili zaručený elektronický podpis, takzvaný ZEP. Podpísaný súbor rovnako mohol byť vo formáte práve s touto koncovkou .zep.

V tomto prípade vás mohlo zaskočiť, ak od vás v poslednom čase napríklad nejaký úrad alebo iná inštitúcia požadovala kvalifikovaný elektronický podpis, takzvaný KEP. Aký je medzi týmito dvomi typmi podpisov rozdiel ? To záleží z akého hľadiska na tieto dva druhy podpisov nazeráme.

Ad 1, oba typy podpisov (aj ZEP aj KEP) viete vytvoriť pomocou vášho občianskeho preukazu s čipom a to dokonca s jedným a tým istým. Nepotrebujete kvôli tomu váš občiansky preukaz meniť. Je to ako keby len určitá možnosť výberu v akom formáte vám váš občiansky dokument/y podpíše.

Na druhej strane je dôležité mať na mysli skutočnosť, že ZEP bol len akýmsi „národným štandardom“ – uznávali sme ho teda v podstate len v rámci Slovenskej republiky. Kdežto KEP je štandardom európskym, čo značí jeho oveľa širšie využitie.

Rovnako je dôležité spomenúť, že s účinnosťou od 18. októbra 2016 bol zaručený elektronický podpis nahradený aj v našej slovenskej legislatíve pojmom kvalifikovaný elektronický podpis, čo znamená, že orgány verejnej moci za elektronicky podpísané dokumenty považujú len tie, ktoré sú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom a nie zaručeným elektronickým podpisom. Dlho tomu tak úplne nebolo, ale dnes po viac ako štyroch rokoch si trúfame konštatovať, že sa s týmto prístupom stretávame čoraz častejšie, samotné orgány verejnej moci sa tiež už naučili používať KEP namiesto ZEPu a na mnohé portály orgánov verejnej správy dokumenty podpísané ZEPom už ani len nenahráte, pretože tento starý formát elektronického podpisu už prestali podporovať.

Zákonodarca sa ešte musel ešte „vysporiadať“ s jedným nešvárom a tým bola skutočnosť, že v nespočetnom množstve zákonov bol už pred 18. októbrom 2016 použitý termín zaručený elektronický podpis. Riešenie, akým to urobil považujeme za pomerne nešťastné, ale potrebné spomenúť aj na tomto mieste. Zákonodarca jednoducho v § 17 zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzil, že: „Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem zaručený elektronický podpis, rozumie sa tým kvalifikovaný elektronický podpis.“

Týmto sa teda pojem zaručený elektronický podpis zo slovenského právneho poriadku vôbec neodstránil a práve naopak, občanov môže nabádať k jeho použitiu aj v súčasnosti, keďže je obsiahnutý naozaj vo veľkom množstve predpisov a zákon o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu pozná asi len málokto. Zostáva nám dúfať, že postupom času s ďalšími novelizáciami týchto predpisov bude novelizovaný aj tento v súčasnosti zastaraný pojem.

Ako ste sa teda mohli dočítať, KEP by pre vás nemal byť žiadnym strašiakom, práve naopak jedná sa o pokrok v elektronickom podpisovaní dokumentov a akúsi unifikáciu v rámci európskeho priestoru, čo hodnotíme nepochybne kladne. Žiadnym spôsobom nekomplikuje proces elektronického podpísania dokumentov, tie podpíšete rovnako ako keď ste ich podpisovali ZEPom len do iného formátu.

Dúfame, že sme vám aspoň trochu pomohli pri pochopení pojmu kvalifikovaný elektronický podpis. V prípade ak si s touto funkcionalitou neviete poradiť sami pri komunikácií s obchodným registrom/niektorým úradom alebo to skrátka radšej necháte na niekoho iného neváhajte a využite naše služby zmena konateľa s.r.o.