Register partnerov verejného sektora funguje v Slovenskej republike už nejaký ten piatok. Zo skúseností vieme tvrdiť, že je to pomerne prehľadný a dobre fungujúci register, v porovnaní s obchodným registrom, ktorý azda zaspal dobu a aj keď presnými údajmi nedisponujeme sme takmer presvedčení o tom, že jeho alternatívy vytvorené súkromnými spoločnosťami sú v súčasnosti navštevovanejšie.

Ako napovedá názov – jedná sa o register, takže pod týmto pojmom si môžeme predstaviť akýsi „zoznam zapísaných subjektov,“ ktoré spájajú isté dôvody prečo sa doň zapísať rozhodli. Aby sme však k tejto chvále pridali aj trochu odbornosti, po vyhľadaní hociktorého zo zapísaných subjektov na bežného smrteľníka „vybehnú“ najmenej štyri neznáme pojmy, ktoré sa v tomto článku posnažíme objasniť. Vďaka tomu sa aj pre vás môže stať tento register do budúcnosti užitočným a dobrým poradcom pri vašom podnikaní.

(i) Partner verejného sektora – v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) je takouto osobou každý subjekt, na ktorého sa vzťahuje povinnosť zápisu – ľudsky povedané najčastejšie s.r.o. (ale aj iné právnické osoby) a živnostníci, ktorí budú prijímať prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí). V rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane, alebo by na základe uzavretej zmluvy bola aspoň možnosť, že takéto plnenie príjme (napríklad takýto subjekt uzavrie rámcovú dohodu vo výške 300 000 € na 2 roky, ale teoreticky môžu byť tieto prostriedky vyčerpané aj v rámci jedného roka). Veľmi zjednodušene povedané – každý subjekt, ktorý je zapísaný v tomto registri je označovaný ako partner verejného sektora.

(ii) Oprávnená osoba – Tento pojem Zákon vymedzuje o čosi jednoduchšie ako vyššie uvedeného partnera verejného sektora. Keď to opäť veľmi zjednodušíme, môžeme povedať, že týmto pojmom označujeme osobu, ktorá partnera verejného sektora zapísala do tohto registra (týmto je register partnerov verejného sektora špeciálny – zápis si nemôže vykonať subjekt sám, ale môže ho vykonať len niektorá z v Zákone taxatívne vymedzených osôb). Takýmito osobami podľa Zákona sú: advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky. V praxi najčastejšie tieto zápisy vykonávajú prví dvaja menovaní.

(iii) Koneční užívatelia výhod – ak by sme si mali vybrať, ktorý z týchto štyroch pojmov považujeme za najznámejší, vybrali by sme si práve tento. Mohli ste už o ňom počuť vzhľadom na nie tak dávno prijatú novelu zákona č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.11.2018 podľa ktorej si musela väčšina právnických osôb zapísať konečných užívateľov výhod do obchodného registra najneskôr do 31.12.2019. Netreba si však tento zápis pliesť so zápisom do registra partnerov verejného sektora, nakoľko ho v žiadnom prípade nenahrádza. A teda aj v prípade ak v obchodnom registri konečných užívateľov výhod zapísaných máte, nevyhnete sa ani povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora ak spadáte do limitov o ktorých sme písali v bode (i). Teraz sa ale vrátime k pointe, pri definícii konečných užívateľov výhod Zákon odkazuje na vyššie uvedený zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Ten ho definuje pomerne komplikovane, v podstate však sú dve možnosti a) buď nimi budú pri právnických osobách (s.r.o. a a.s.) spoločníci prípadne akcionári, ktorí však musia mať podiel aspoň 25 % v takejto právnickej osobe (či už na hlasovacích právach alebo na hospodárskom prospechu). Ak by však žiaden zo spoločníkov alebo akcionárov takúto podmienku nespĺňal – nastane druhá situácia b) konečnými užívateľmi budú členovia jej vrcholového manažmentu (za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu). To sa však v praxi stáva menej často, keďže toto je prípad hlavne spoločností s veľmi rozdrobenou vlastníckou štruktúrou, ktorých je predsa len menej.

(iv) Verifikačný dokument – tento dokument je v zmysle Zákona jednou z troch povinných príloh zápisu do registra partnerov verejného sektora popri vyhlásení oprávnenej osoby a písomnej dohode o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Vypracováva ho oprávnená osoba a podľa Zákona má presne stanovené náležitosti, ktoré musí obsahovať. Týmito náležitosťami sú: (i) odôvodnenie, na základe akých informácií bol identifikovaný konečný užívateľ výhod alebo overenie identifikácie konečného užívateľa výhod; (ii) uvedenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba; (iii) zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike, ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora; (iv) v prípade partnera verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov preukáže, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené; (v) vyhlási, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú skutočne zistenému stavu oprávnenou osobou.

Dúfame, že bol pre vás náš dnešný článok aspoň trochu užitočný a priblížil vám fungovanie a hlavné pojmy, ktoré sú používané v registri partnerov verejného sektora.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do rpvs