Na úvod je potrebné vysvetliť niektoré výrazy použité v tomto článku:

(i) RPVS – register partnerov verejného sektora;

(ii) PVS – partner verejného sektora;

(iii) KÚV – konečný užívateľ výhod.

Dúfame, že sa v tomto článku dozviete odpovede na vaše otázky. V prípade ak budete mať ďalšie otázky týkajúce sa zápisu do registra partnerov verejného sektora, môžete nás kontaktovať na našom telefónnom čísle alebo cez náš web. Zápis do registra partnerov verejného sektora našou renomovanou advokátskou kanceláriou si môžete objednať po kliknutí na register partnerov verejného sektora.

 

Čo je to RPVS ?

Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém, ktorý obsahuje údaje o PVS a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a samotné zápisy vykonáva Okresný súd Žilina. RPVS zvyšuje transparentnosť tým, že odkrýva vlastnícke a riadiace štruktúry subjektov „obchodujúcich“ so štátom vrátane samosprávy.

 

Ktoré právne predpisy sa vzťahujú na RPVS ?

Problematika registra partnerov verejného sektora je regulovaná niekoľkými predpismi. RPVS je však upravené najmä zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Komu je RPVS určený ?

RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, ak sú zapísaní v tomto registri. Ďalej samotnému verejnému sektoru, ktorý pred distribúciou verejných zdrojov overuje zápis v registri, a zároveň verejnosti, ktorá prostredníctvom registra môže sledovať alebo kontrolovať distribúciu verejných zdrojov. Jedná sa teda o ďalší verejne dostupný register, v ktorom možno sledovať finančné toky za účasti štátu.

 

Ako je upravená materiálna publicita údajov zapísaných v RPVS ?

Spoločnosť alebo podnikateľ nemusí preukazovať svoj zápis v registri – túto skutočnosť si má druhá strana overiť sama a vlastnými prostriedkami, nakoľko si túto skutočnosť môže overiť ten, kto to potrebuje, a to nahliadnutím do registra, ktorý je dostupný online na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

 

Kde môžem získať potvrdenie o zápise v RPVS ?

Potvrdenie o zápise v RPVS sa nevydáva a vzhľadom na predchádzajúcu odpoveď platí, že žiadny úrad ho od zapísaného subjektu nemôže vyžadovať, nakoľko dokladom je samotná skutočnosť, že subjekt je zapísaný v registri. Túto skutočnosť si môže overiť ten, kto to potrebuje, a to nahliadnutím do registra, ktorý je dostupný online na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

 

Sú údaje z RPVS dostupné ako Opendata ?

Áno sú dostupné aj v podobe štruktúrovaných údajov, ktoré umožňujú vyhľadávanie a ich ďalšie automatické spracovanie (opendata). Viac informácií nájdete tu.

 

Akých transakcií, verejných zdrojov, či majetku sa RPVS týka ?

(i) Peňažných prostriedkov

  1. z verejných rozpočtov (štátny rozpočet, rozpočet štátnych účelových fondov, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce, rozpočet vyššieho územného celku),
  2. z európskych fondov okrem Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu,
  3. od právnickej osoby zriadenej zákonom okrem komory zriadenej zákonom,
  4. verejného podniku,
  5. z verejného zdravotného poistenia,
  6. v rámci štátnej pomoci;

(ii) Verejné obstarávanie;

(iii) Niektoré verejné licencie;

(iv) Postúpené pohľadávky voči verejnému sektoru;

(v) Subdodávatelia partnerov verejného sektora.

 

Kto je subjektom neziskového sektora ?

V právnom poriadku nie je explicitne vymedzené, ktoré subjekty možno radiť medzi subjekty pôsobiace prevažne v neziskovom sektore, no najčastejšie sa sem radia najmä neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, nadácie a neinvestičné fondy, rovnako tak cirkevné organizácie, či školy a školské zariadenia.

 

Ako funguje výnimka pre neziskový sektor ?

Subjekt prevažne pôsobiaci v neziskovom sektore požíva výnimku zo zákona a nie je partnerom verejného sektora. Výnimka však nie je absolútna. Neplatí v prípade ak subjekt neziskového sektora dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa predpisov o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo ak nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva. V jednom aj v druhom prípade sa berú do úvahy finančné limity a pri ich prekročení sa aj neziskový subjekt musí zapísať do registra partnerov verejného sektora.

Kto je subjektom prevažne pôsobiacim v neziskovom sektore treba posudzovať vždy s ohľadom na „neziskový charakter“, ktorým sa rozumie činnosť v podobe zabezpečovania verejnoprospešných aktivít alebo služieb, prípadne zabezpečovanie potrieb svojich členov, pričom aj účel založenia týchto subjektov bol iný ako na „dosahovanie zisku“.

 

A na koho sa teda povinnosť zápisu vzťahuje ?

Zákon to vymedzuje síce trochu komplikovanejšie, no pre potreby bežných smrteľníkov by mala postačiť nasledujúca definícia. Z našich skúseností vyplýva, že 99 % subjektov zapísaných v registri partnerov verejného sektora do nej spadá. „Jedná sa o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prijíma prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a v rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane.“

 

Ako sa možno zapísať do RPVS ?

Zápis do registra partnerov verejného sektora si nemôže žiadny zo zapisovaných subjektov, na ktorý sa povinnosť zápisu vzťahuje vykonať sám. Zápis môže vykonať len tzv. oprávnená osoba, ktorou je podľa Zákona len advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Je teda potrebné osloviť takúto osobu, v praxi najčastejšie zápisy vykonáva advokát alebo notár.

 

Koľko stojí zápis do RPVS ?

Samotné registračné konanie je bezplatné. Treba však rátať s nákladmi, ktoré budú zmluvnou odmenou pre oprávnenú osobu za to, že vykoná zápis do registra, prípadne ďalšie následné úkony, najmä overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, či zmenu zapísaných údajov. Samotná odmena oprávnených osôb v súčasnosti v právnych predpisoch nie je regulovaná a jej výška je ponechaná na oprávnené osoby a ich dohodu s partnermi verejného sektora. Samozrejme, odmena, ktorú bude oprávnená osoba vyžadovať za vykonanie činnosti, bude závisieť najmä od zložitosti konkrétneho prípadu (napr. od vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora). Je zrejmé, že iný rozsah zisťovania vynaloží oprávnená osoba v prípade, ak partner verejného sektora bude živnostník, a iný rozsah, ak pôjde o spoločnosť so zložitou holdingovou štruktúrou. Tomu by mali zodpovedať aj cenové relácie spojené s činnosťou oprávnenej osoby.

 

Ktorým okamihom vzniká povinnosť zapísať sa do RPVS ?

Povinnosť zápisu do registra sa v prípade zmluvných vzťahov viaže na moment pred uzavretím zmluvy. Subjekt verejného sektora nemôže uzavrieť zmluvu s tým, kto nie je zapísaný v RPVS a má túto povinnosť. Zároveň pred týmto uzavretím zmluvy vzniká verejnému sektoru povinnosť „overiť“, či subjekt povinnosť zápisu do registra splnil.

 

Ako dlho musí byť PVS zapísaný v RPVS ?

Zákon hovorí o tom, že subjekt musí byť v RPVS zapísaný po celú dobu trvania zmluvy. Trvaním treba rozumieť dobu, počas ktorej PVS prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva. To znamená, že zápis musí trvať dokým nie je zmluva „skonzumovaná“, t.j. dokým sa nenaplní jej hospodársky účel.

 

Ako zákon upravuje nepovinný zápis do registra ?

Do registra partnerov verejného sektora možno zapísať postupom a za podmienok podľa zákona o registri partnerov verejného sektora aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada. To znamená, že možno zapísať aj subjekt na ktorý sa v súčasnosti nevzťahujú finančné limity. Voči takejto dobrovoľne zapísanej osobe však nemožno uplatniť sankcie, ktoré tento zákon stanovuje. To veľmi zjednodušene znamená, že dobrovoľne zapísané subjekty nemôžu dostať pokuty, ktoré stanovuje (až do výšky 1 000 000 €) napríklad ak by sa v návrhu na zápis do registra partnerov verejného sektora uviedli nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod.

 

Kto je PVS ?

Zákon to vymedzuje síce trochu komplikovanejšie, no pre potreby bežných smrteľníkov by mala postačiť nasledujúca definícia. Z našich skúseností vyplýva, že 99 % subjektov zapísaných v registri partnerov verejného sektora do nej spadá. „Jedná sa o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prijíma prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a v rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane.“

 

Ako je definovaná zmluva na účely tohto zákona ?

Zmluvou sa rozumie jednak zmluva ako dvojstranný právny úkon, ale aj iný právny úkon, na základe ktorého dochádza k poskytovaniu finančných, či iných plnení od verejného sektora. Rovnako i zmluva uzatváraná v režime zákona o verejnom obstarávaní. Iným právnym úkonom možno rozumieť napr. príklep na dražbe, ktorým (po zaplatení kúpnej ceny) nadobúda vydražiteľ vlastnícke právo k predmetu dražby. Iným právnym úkonom je tiež rozhodnutie správneho orgánu či iný individuálny správny akt (napr. rozhodnutie o priznaní dotácie). Iným právnym úkonom však nemožno rozumieť rozhodnutie súdu (napr. o priznaní náhrady škody) či zmluvu alebo rozhodnutie v zmysle reštitučných predpisov, ani napr. rozhodnutie o náhrade poskytovanej štátom za vyvlastnený majetok. Za novú zmluvu sa pritom vždy považuje aj dodatok k pôvodne uzavretej zmluve. Aj v tomto dodatku je potrebné riešiť otázku finančných limitov.

 

Vzťahuje sa zákon na všetky eurofondy ?

Zákon o registri partnerov verejného sektora sa vzťahuje na všetky eurofondy okrem Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.

 

Čo je to verejný podnik a kedy je verejný podnik PVS ?

Verejným podnikom je právnická osoba, v ktorej má štát, obec alebo vyšší územný celok výlučnú, priamu alebo nepriamu účasť. Verejný podnik je súčasťou verejného sektora, ale môže byť aj partnerom verejného sektora ak sa uchádza o zákazku vo verejnom obstarávaní alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých hodnota prevyšuje finančné limity.

 

Sú klienti verejného podniku PVS ?

Partnermi verejného sektora nie sú klienti verejného podniku vtedy, ak bežný obchodný styk verejného podniku plnenie hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku. Napríklad: PVS nebude právnická osoba, ktorá odoberá od obecnej vodárenskej spoločnosti vodu, a to ani ak sú splnené finančné limity. Na druhej strane ak verejný podnik obstaráva tovary, služby alebo stavebné práce zákona o verejnom obstarávaní, tak jeho zmluvní partneri, resp. subdodávatelia majú povinnosť zápisu do RPVS.

 

Aké sú finančné limity ?

Finančné limity sa vzťahujú vždy na obdobie jedného kalendárneho roka. Subjekty, ktoré príjmu plnenie z eurofondov / štátneho rozpočtu / rozpočtu obce / podriadenej organizácie vo výške aspoň 100 000 € jednorazovo alebo 250 000 € opakovane, alebo by na základe uzavretej zmluvy bola aspoň možnosť, že takéto plnenie príjmu (napríklad takýto subjekt uzavrie rámcovú dohodu vo výške 300 000 € na 2 roky, ale teoreticky môžu byť tieto prostriedky vyčerpané aj v rámci jedného roka) majú povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Rovnako sa uvedené limity vzťahujú na nadobúdanie majetku, práv k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých hodnota prevyšuje finančné limity.

 

Čo možno považovať za jednorazové a čo za opakujúce sa plnenie ?

Opakujúce plnenie znamená, že povinnosť plniť vzniká v určitých pravidelne sa opakujúcich časových intervaloch, pričom toto opakovanie je dané „charakterom“ zmluvy, resp. plnenia a je založené na určitej pretrvávajúcej skutočnosti. Typickým príkladom opakujúceho plnenia je napr. prenájom na základe uzavretej nájomnej zmluvy. Od plnenia opakujúceho treba odlíšiť plnenie v splátkach. Splátka na rozdiel napr. o nájomného, je vopred stanovená suma za plnenie, ktorá sa má splatiť a veriteľ s dlžníkom sa dohodne na tom ako sa má splácať. Plnenie v splátkach je teda na účely zákona podradené pod jednorazové plnenie.  Takto treba vnímať aj situáciu, keď medzi subjektmi bolo dohodnuté dodanie tovaru vo výške 230.000 eur, pričom zaplatenie kúpnej ceny bolo rozložené do piatich faktúr. V tomto prípade nemožno hovoriť o opakujúcom plnení, ale o plnení jednorazovom, vopred je totiž zrejmá celková suma plnenia. O opakujúce plnenie nepôjde ani v prípade, ak boli subjektu priznané prostriedky z európskych fondov, pričom čerpanie fondov bolo nastavené do výšky 150.000 eur. Napriek tomu, že prostriedky možno čerpať za jednotlivé zrealizované úkony aj viackrát ročne na základe žiadosti o ich poskytnutie, rovnako nepôjde o opakujúce plnenie a bude daná povinnosť zápisu. Rovnako od povinnosti zápisu do registra nie je subjekt oslobodený v prípade, ak k vyčerpaniu predpokladaného plnenia nad uvedené limity (uvedeného napr. v rámcovej zmluve) reálne nedôjde. Podstatné je, že subjektu vzniká „právo na plnenie“ nad uvedené limity bez ohľadu na to, či tieto prostriedky skutočne subjekt prijme.

 

Posudzujú sa uvedené limity vrátane sumy DPH ?

Nie, limity uvedené v zákone o registri partnerov verejného sektora sa posudzujú bez DPH. Teda povinnosť zápisu je stanovená až, keď nastane prekročenie limitov sumou bez DPH.

 

Je potrebné pre posudzovanie hodnoty plnenia vyhotoviť znalecký posudok ?

Zákon o registri partnerov verejného sektora nevyžaduje oceňovanie znaleckým posudkom pri scudzovaní majetku verejného sektora. Avšak ak je znalecký posudok vyhotovený, tak sa pri určení hodnoty plnenia vychádza zo znaleckého posudku, inak z hodnoty protiplnenia uvedeného v zmluve.

 

Ako posudzovať spoluvlastnícke podiely z pohľadu finančných limitov ?

Pri určovaní hodnoty plnenia platí, že u spoluvlastníkov sa hodnota plnenia rozpočítava podľa veľkosti podielov. Príklad: Traja spoluvlastníci nadobúdajú byt od obce, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké. To znamená, že suma – napr. 210 000 € sa rozpočíta, v tomto prípade rovnakým dielom, t.j. po 70 000 €. Takže ani jeden zo spoluvlastníkov nie je partnerom verejného sektora, lebo nie je u neho splnený finančný limit.

 

Sčítavajú sa plnenia z dvoch a viacerých zmlúv ?

Pri určovaní hodnoty plnenia platí, že pri dvoch alebo viacerých zmluvách sa prijímané hodnoty plnenia viacerých zmlúv nesčítavajú. Pokiaľ má napríklad subjekt uzavreté tri kúpne zmluvy so štátnou rozpočtovou organizáciou pričom hodnota každej z nich je vo výške 60 000 €, povinnosť zápisu do RPVS nevzniká, pretože žiadna zo súm nepresahuje finančné limity.

 

Ako sa má určiť hodnota opakujúceho sa plnenia ?

Pri určovaní hodnoty opakujúceho plnenia sa sčítavajú všetky plnenia počas celého dohodnutého trvania zmluvy. Napríklad pri nájomnej zmluve na dobu určitú sa spočítajú všetky plnenia za celú dobu trvania zmluvy.

 

Berú sa do úvahy pri finančných limitoch zmluvné sankcie ?

Zmluvné sankcie sa pri výpočte hodnoty plnenia do úvahy neberú.

 

Ako určiť hodnotu pri zmluvách na dobu neurčitú ?

Ak ide o zmluvu, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú, alebo o zmluvu, z ktorej nie je zrejmé a ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemožno predpokladať, či hodnota plnenia prekročí finančný limit, vzniká povinnosť zápisu do registra pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu finančného limitu.

 

Ako pristupovať k rámcových zmluvám ?

Pri určovaní hodnoty plnenia zmluvy s rámcovým charakterom platí, že dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt. Ak je účastníkov rámcovej zmluvy viac, dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt u každého účastníka rámcovej zmluvy.

 

Ako sa určuje hodnota plnenia pri štátnej pomoci ?

Pri určovaní hodnoty plnenia v prípade štátnej pomoci platí, že ak výšku štátnej pomoci nemožno určiť, vzniká povinnosť zápisu bez ohľadu na hodnotu plnenia.

 

Ako posudzovať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ?

Pri určovaní hodnoty plnenia platí, že ak ide o zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorej predmetom je opakujúce sa plnenie, finančný limit spojený s opakujúcim sa plnením – 250 000 € sa posudzuje počas kalendárneho roka, pričom povinnosť zápisu vzniká pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu finančného limitu.

 

Ako sa posudzujú finančné limity pri nájomných zmluvách ?

Pri nájomných zmluvách sa vždy posudzuje hodnota nájomného ako odplaty za užívanie predmetu nájmu. Napriek tomu, že nájomná zmluva je zmluva, ktorej predmetom je právo k majetku, nájomné je plnením peňažným a opakovaným, preto treba pri posudzovaní splnenia finančných limitov aplikovať § 2 ods. 3 zákona o RPVS. Ak je nájomná zmluva uzatvorená na dobu určitú, hodnota plnenia je súčtom všetkých čiastkových plnení. Ak je nájomná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, vzniká povinnosť zápisu do registra pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu finančného limitu.

 

Aké povinnosti má PVS ?

Základnou povinnosťou PVS je byť zapísaný v RPVS, a to počas trvania právneho vzťahu, z ktorého plynú PVS verejné zdroje. Nesplnenie tejto povinnosti znamená zamedzenie prístupu k verejným zdrojom. PVS je povinný poskytnúť oprávnenej osobe na účely podľa tohto zákona súčinnosť. Ide najmä o súčinnosť pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod. Nesplnenie tejto povinnosti môže viesť k situácii, že PVS príde o svoju oprávnenú osobu, ktorá sa nechá vymazať, a teda PVS vo výsledku príde o možnosť čerpať verejné zdroje, keďže nebude mať v registri zapísanú oprávnenú osobu. Ak dôjde k zmene údajov zapísaných v registri týkajúcich sa konečného užívateľa výhod, partner verejného sektora je povinný bezodkladne informovať o tom oprávnenú osobu zapísanú v registri a táto oprávnená osoba je povinná oznámiť to registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo, a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument. Ak dôjde k výmazu oprávnenej osoby na jej návrh, je partner verejného sektora povinný zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby najneskôr do 30 dní od výmazu vrátane overenia identifikácie konečného užívateľa výhod. Za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri. Porušenie tejto povinnosti môže viesť k uloženiu pokuty, výmazu z registra, diskvalifikácii štatutárnych orgánov, prípadne aj k vzniku trestnej zodpovednosti. PVS je povinný v konaní podľa § 12 hodnoverne preukázať, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné. Neunesenie dôkazného bremena môže viesť k výmazu PVS z RPVS.

 

Aké povinnosti má PVS – subdodávateľ ?

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora alebo ktorého subdodávatelia, ktorí majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora. Za istých okolností sa táto povinnosť môže vzťahovať na niektorého alebo aj na všetkých subdodávateľov úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní, a to v ktoromkoľvek rade ! Nemusí sa teda jednať len o subdodávateľa, ktorý má priamo vzťah s úspešným uchádzačom, ale ľudovo povedané aj subdodávateľa subdodávateľa – teda napr. subdodávateľa v druhom alebo ktoromkoľvek ďalšom rade. Subdodávateľ v ďalšom rade musí mať vedomosť pri vynaložení odbornej starostlivosti o tom s kým a na aký účel zmluvu uzatvára. Samozrejme, aj v prípade subdodávateľov vzniká povinnosť zápisu do RPVS až vtedy, ak sú naplnené aj finančné limity uvedené v zákone.

 

Kto je to oprávnená osoba ?

Tento pojem zákon o RPVS vymedzuje ako osobu, ktorá partnera verejného sektora zapísala, prípadne môže zapísať do RPVS (týmto je register partnerov verejného sektora špeciálny – zápis si nemôže vykonať subjekt sám, ale môže ho vykonať len niektorá z v Zákone taxatívne vymedzených osôb). Takýmito osobami podľa zákona sú: advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky. V praxi najčastejšie tieto zápisy vykonávajú prví dvaja menovaní.

 

Môže činnosť oprávnenej osoby vykonávať aj právnická osoba ?

Pokiaľ je právnická osoba oprávnená na výkon advokácie alebo na činnosť daňového poradcu v zmysle osobitných predpisov, môže vykonávať činnosť oprávnenej osoby. Napr. podľa zákona o advokácii, môže vykonávať advokáciu advokátska kancelária, ktorou je verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným.

 

Môže byť oprávnenou osobou zahraničná osoba ?

Áno v prípade ak je oprávnená vykonávať rovnaký predmet činnosti ako oprávnená osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnený svoj podnik alebo svoju organizačnú zložku, a ktorá sa na základe písomnej dohody zaviazala plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.

 

Môže sa oprávnená osoba pri výkone svojej činnosti podľa nechať zastúpiť ?

Zastúpenie oprávnenej osoby pri výkone tejto činnosti nie je možné, a to ani na základe splnomocnenia, musí konať vždy osobne.

 

Kde možno nájsť zoznam oprávnených osôb ?

Zoznam oprávnených osôb neexistuje, oprávnenou osobou podľa zákona o registri partnerov verejného sektora môže byť len: advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Je len na ich vlastnej vôli, či sa túto činnosť rozhodnú vykonávať.

 

Ako je upravený vzťah PVS a oprávnenej osoby ?

Medzi PVS a oprávnenou osobou musí existovať zmluvný vzťah založený písomnou dohodou. Na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o kontrolnej činnosti (§ 591 až 600 ObZ). Oprávnená osoba nie je viazaná pokynmi partnera verejného sektora – túto skutočnosť nemožno zmluvne obmedzovať alebo rušiť, keďže ide o zákonnú úpravu. V dohode si oprávnená osoba môže upraviť aj zodpovednostné vzťahy voči partnerovi verejného sektora (napr. sľub odškodnenia) pre prípad, že partner verejného sektora nespolupracuje alebo uvedie nepravdivé, neúplné údaje. Dohoda však nemôže vylúčiť zákonné ručenie za zaplatenie uloženej pokuty. Dohoda medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora sa povinne prikladá k návrhu na zápis do registra partnerov verejného sektora.

 

Môže oprávnená osoba zmeniť svoje údaje alebo sa nechať vymazať ?

Zákon umožňuje, aby sa zapísaná oprávnená osoba nechala vymazať z registra. V tomto prípade návrh na výmaz podáva oprávnená osoba. Súd o tejto skutočnosti informuje partnera verejného sektora, ktorý má 30 dní na zabezpečenie zápisu novej oprávnenej osoby a nové overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. Partner verejného sektora tiež môže vymeniť svoju zapísanú oprávnenú osobu. V tomto prípade návrh na zápis zmeny podáva nová oprávnená osoba, pričom sa vyžaduje nové overenie identifikácie konečného užívateľa výhod.

 

Kto je KÚV ?

Kompletnú definíciu vymedzuje § 6a zákona č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri definícii konečných užívateľov výhod zákon o RPVS odkazuje na vyššie uvedený zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Ten ho definuje pomerne komplikovane, v podstate však sú dve možnosti – a) buď nimi budú pri právnických osobách (s.r.o. a a.s.) spoločníci prípadne akcionári, ktorí však musia mať podiel aspoň 25 % v takejto právnickej osobe (či už na hlasovacích právach alebo na hospodárskom prospechu). Ak by však žiaden zo spoločníkov alebo akcionárov takúto podmienku nespĺňal – nastane druhá situácia – b) konečnými užívateľmi budú členovia jej vrcholového manažmentu (za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu). To sa však v praxi stáva menej často, keďže toto je prípad hlavne spoločností s veľmi rozdrobenou a komplikovanou vlastníckou štruktúrou, ktorých je predsa len menej.

 

Kto sa považuje za členov vrcholového manažmentu ?

Za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.

 

Ako funguje identifikácia KUV a kto je za ňu zodpovedný ?

Pri identifikácií KÚV výhod podľa definície uvedenej v ustanovení § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. si treba uvedomiť, že definícia KÚV je primárne a vo všeobecnej rovine obsiahnutá v úvodnej vete § 6a ods. 1, a teda KÚV je „fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod.“ Ide o určitú „generálnu klauzulu“ prostredníctvom ktorej je oprávnená osoba povinná posudzovať ktorékoľvek vzťahy v rámci partnera verejného sektora. Pokiaľ nemožno identifikovať KÚV podľa § 6a ods. 1 ani podľa § 6a ods. 3, možno až následne pristúpiť k aplikácií § 6a ods. 2 – čo znamená, že ak žiadna osoba nie je KÚV a teda tým kto požíva hospodársky prospech z činnosti alebo podnikania partnera verejného sektora, zapíšu sa do registra namiesto KÚV členovia vrcholového manažmentu. Uvedená situácia prichádza do úvahy najmä v prípade občianskych združení alebo iných subjektov neziskového sektora, v prípade ak budú mať povinnosť zapísať sa do RPVS.

 

Aké má povinnosti KÚV ?

Konečný užívateľ výhod je povinný do 15 dní, odkedy sa dozvedel, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, oznámiť partnerovi verejného sektora, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod. Rovnako v uvedenej lehote musí oznámenie doručiť aj oprávnenej osobe zapísanej v RPVS. Oznámením podľa predchádzajúcej vety nie sú dotknuté povinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby podľa zákona.

 

Aký je rozdiel medzi identifikáciou KÚV a overením identifikácie KÚV a kedy prebieha overenie ?

Identifikácia KÚV sa vykonáva pri zápise partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora a overenie identifikácie KÚV sa vykonáva následne a priebežne počas trvania zápisu v registri. Z hľadiska účinkov sú oba inštitúty rovnocenné. Zákon predpokladá päť situácii v ktorých je potrebné vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod:

  • ak nastane zmena v konečnom užívateľovi výhod a oprávnená osoba sama podá návrh na zápis zmeny údajov identifikovaných konečných užívateľov výhod;
  • v situácii ak partner verejného sektora zmení svoju oprávnenú osobu za niektorú inú oprávnenú osobu;
  • k 31. decembru kalendárneho roka (najčastejší prípad overenia);
  • v súvislosti s uzatvorením zmluvy, ktorej plnenie presahuje hodnotu 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane za jeden kalendárny rok (a nie skôr ako desať dní pred uzatvorením);
  • v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne 1 000 000 eur za 30 dní (nie skôr ako desať dní pred plnením zo zmluvy).

 

Je možné dobrovoľné overenie identifikácie KÚV ?

Áno, rovnako ako je možný dobrovoľný zápis do RPVS, je možné aj dobrovoľné overenie. Ak nedošlo k zmene KÚV, tak overenie sa vykoná prostredníctvom elektronickej služby „Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod.“

 

Aká je výnimka z povinnosti vykonávania overenia identifikácie KÚV ?

Zákon umožňuje nevykonať overenie identifikácie KÚV, ak k identifikácii KÚV alebo overeniu identifikácie KÚV došlo v posledných šiestich mesiacoch pred uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou alebo pred plnením zo zmluvy. Táto výnimka neplatí pri pravidelnom overení k 31. decembru kalendárneho roka.

 

Aká je povinnosť overenia identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru ?

Podľa zákona o RPVS je oprávnená osoba povinná overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora k 31. decembru každého kalendárneho roka. Ak pri tomto type overovania identifikácie oprávnená osoba nezistí, že došlo k zmene KÚV, musí do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka zaslať súdu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod. Oznámenie o overení identifikácie sa zasiela súdu prostredníctvom elektronickej služby. Ak však v čase od 31. decembra do 28. februára dôjde k zápisu zmeny zapísaných údajov o konečných užívateľoch výhod PVS, oprávnená osoba nemá povinnosť zaslať registrujúcemu orgánu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru, čo možno považovať za výnimku, ktorá sa však vzťahuje jedine na tento typ overenia k 31. decembru.

 

Ako sa preukazuje identifikácia KÚV ?

Identifikácia KÚV sa preukazuje verifikačným dokumentom, ktorý vyhotoví oprávnená osoba. Verifikačný dokument je verejne dostupný v RPVS – zverejnenie verifikačného dokumentu nie je porušením obchodného tajomstva ani bankového tajomstva. Partneri verejného sektora a aj oprávnené osoby musia strpieť zverejnenie verifikačného dokumentu.

 

Čo musí obsahovať verifikačný dokument ?

Verifikačný dokument je v zmysle zákona o RPVS jednou z troch povinných príloh zápisu do registra partnerov verejného sektora popri vyhlásení oprávnenej osoby a písomnej dohode o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Vypracováva ho oprávnená osoba a podľa Zákona má presne stanovené náležitosti, ktoré musí obsahovať. Týmito náležitosťami sú: (i) odôvodnenie, na základe akých informácií bol identifikovaný konečný užívateľ výhod alebo overenie identifikácie konečného užívateľa výhod; (ii) uvedenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba; (iii) zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike, ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora; (iv) v prípade partnera verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov preukázanie, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené; (v) vyhlásenie, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú skutočne zistenému stavu oprávnenou osobou.

 

Koho považovať za verejného funkcionára na účely zápisu do RPVS ?

Pre zodpovedanie otázky, koho každého možno považovať za verejného funkcionára treba vychádzať z ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.

 

Aká je doba platnosti verifikačných dokumentov ?

Platnosť verifikačných dokumentov nie je zákonom nijako obmedzená. Verifikačný dokument totiž slúži na to, že osvedčuje predpokladané skutočnosti t.j. kto je KÚV v konkrétnom časovom okamihu. Ak sa zmenia skutočnosti pôvodne osvedčené verifikačným dokumentom – dôjde k zmene KÚV, zákon ukladá povinnosť vykonať návrh na zmenu zapísaných údajov a rovnako vyhotoviť nový verifikačný dokument.

 

Prečo nemôže verifikačný dokument obsahovať rodné číslo ?

Vzhľadom na verejný charakter verifikačného dokumentu je neprípustné, aby obsahoval všeobecne použiteľný identifikátor. Ak je prílohou návrhu na zápis do registra partnerov verejného sektora verifikačný dokument, ktorý obsahuje rodné číslo, súd návrh na zápis zamietne.

 

Kto je registrujúci orgán do RPVS ?

Registrujúcim orgánom pre celé územie SR je Okresný súd Žilina. Registračné konanie na Okresnom súde Žilina zabezpečujú vyšší súdni úradníci a sudcovia.

 

Ako prebieha registračné konanie ?

Registračné konanie v sebe zahŕňa prvý zápis do registra (prvozápis), zmenu zapísaných údajov a dobrovoľný výmaz z registra. Je plne elektronické, t.j. všetky podania oprávnenej osoby vrátane príloh adresované Okresnému súdu Žilina musia byť v elektronickej podobe a autorizované. Listinné podania nie sú prípustné a neprihliada sa na ne. Pre vykonanie podania v rámci registračného konania treba využiť príslušnú elektronickú službu. Registračné konanie je bezplatné. Registrujúci orgán vykoná zápis, ak návrh na zápis podala oprávnená osoba, ak je návrh na zápis úplný, ak sú spolu s návrhom na zápis predložené povinné prílohy, ak konečný užívateľ výhod uvedený v návrhu na zápis zodpovedá konečnému užívateľovi uvedenému vo verifikačnom dokumente a ak verifikačný dokument spĺňa náležitosti, resp. ak sú pripojené povinné prílohy. Ak nie sú splnené podmienky pre vykonanie zápisu, registrujúci orgán návrh odmietne. Proti odmietnutiu vykonania zápisu možno podať námietky v lehote 15 dní od doručenia oznámenia. Lehota na vybavenie návrhu na zápis je 5 pracovných dní. Táto lehota môže byť predĺžená predsedom súdu o ďalších 10 (kalendárnych) dní. Návrh na zápis, zmenu či výmaz údajov môže podať len oprávnená osoba, ktorá má s partnerom verejného sektora uzavretú písomnú dohodu o plnení oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Návrh, ktorý by podal partner verejného sektora resp. iná osoba bude registrujúcim orgánom odmietnutý.

 

Aké sú povinné prílohy návrhu na zápis ?

(i) Verifikačný dokument;

(ii) Vyhlásenie oprávnenej osoby;

(iii) Písomná dohoda o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora;

(iv) Čestné vyhlásenie, ak sa uplatňuje postup podľa § 4 ods. 6 zákona o RPVS.

 

Kde možno nájsť vzory povinných príloh k návrhu na zápis ?

Vzory povinných príloh nie sú verejne prístupné, nakoľko na to v súčasnosti neexistuje dôvod. Vypracovanie týchto príloh k návrhu na zápis do registra partnerov verejného sektora je však povinnosťou oprávnenej osoby, takže táto skutočnosť by nemala spôsobovať žiadne komplikácie. Je na oprávnenej osobe, ako uvedené podklady skoncipuje, pričom zákon dostatočne jasne vymedzuje, čo majú tieto podklady obsahovať. V prípade verifikačného dokumentu sa možno inšpirovať verifikačnými dokumentmi pripojenými k novým zápisom v RPVS, ktoré sú vo formáte PDF a možno ich stiahnuť.

 

Ktoré z povinných príloh sú verejne prístupné v RPVS ?

Verejne prístupnou z povinných príloh je len verifikačný dokument.

 

Ako prebieha konanie o námietkach pri zápise do RPVS ?

Námietku môže podať oprávnená osoba v lehote 15 dní od doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu. Konanie o námietkach je plne elektronické. Námietka musí byť autorizovaná. O riadne a včas podanej námietke rozhoduje v prvom kroku vyšší súdny úradník. Ak námietkam nevyhovie, vec predloží sudcovi, ktorý rozhodne o námietkach. Rozhodnutie sudcu je v tomto prípade konečné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

 

Ako prebieha konanie o pokute ?

Konanie o pokute začína registrujúci orgán ex offo. Toto konanie môže byť vyvolané aj na základe externého podnetu. Na konanie o pokute sa primerane vzťahuje Civilný mimosporový poriadok. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Proti rozhodnutiu o pokute podľa § 13 ods. 1 zákona o RPVS môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b) tohto paragrafu. Rozhodnutie o pokute sa zverejňuje.

 

Ako prebieha konanie o výmaze ?

Konanie o výmaze začína registrujúci orgán ex offo, ak uložil pokutu z dôvodov podľa § 13 ods. 2 zákona o registri partnerov verejného sektora a táto pokuta nebola zaplatená. Výmaz sa vykonáva aj podľa § 12 zákona. V tomto prípade rozhodnutie o výmaze je však výsledkom odlišného konania.

 

Aké sankcie dovoľuje zákon o RPVS uplatňovať ?

Sankcie za porušenie týchto povinností majú súkromnoprávny charakter (odstúpenie od zmluvy, neplnenie zmluvy), administratívnoprávnych charakter (priestupky, správne delikty, zrušenie verejnej licencie), trestnoprávny charakter alebo spôsobujú inú ujmu (výmaz z registra, diskvalifikácia štatutárov). Sankcionovať partnera verejného sektora, ktorý nie je zapísaný v RPVS a spĺňa podmienky zápisu síce nemožno, avšak formálnou sankciou pre tieto subjekty je najmä to, že sa nemôžu uchádzať o verejné prostriedky. Ak sa subjekt do RPVS nezapíše, verejný sektor nesmie uzavrieť zmluvu s týmto subjektom, inak sa dopúšťa porušenia zákona z ktorého plynú sankcie (pozri otázku „Aké sankcie hrozia subjektom verejného sektora ?“).

 

Voči komu sa sankcie podľa zákona o RPVS uplatňujú ?

Zjednodušene možno schému sankcií vyjadriť nasledovne:

 

PRE PARTNERA VEREJNÉHO SEKTORA

  1. pokuta (vo výške hospodárskeho prospechu inak od 10 000 – 1 000 000 eur),
  2. výmaz z registra,
  3. diskvalifikácia,
  4. odstúpenie od zmluvy,
  5. neplnenie záväzku,
  6. odňatie licencie (pri držiteľoch verejných licencií) ,

Navyše je tu aj formálna sankcia v prípade nezapísania do RPVS – nemožnosť uchádzať sa o verejné prostriedky.

 

PRE ŠTATUTÁRNY ORGÁN (členov štatutárneho orgánu) PVS

  1. pokuta 10 000 – 100 000 eur,

 

PRE KONEČNÉHO UŽÍVATEĽA VÝHOD

  1. pokuta do 10 000 eur,

 

PRE OPRÁVNENÚ OSOBU

  1. pokuta od 10 000 – 100 000 eur,
  2. ručenie za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu (jeho členom) partnera verejného sektora,

 

PRE VEREJNÝ SEKTOR

  1. pokuta od 1 000 – 100 000 eur (podľa zákona o priestupkoch),
  2. pokuta 5% zmluvnej ceny (podľa zákona o verejnom obstarávaní).

 

Aké sú následky uvedenia nepravdivých údajov o KÚV ?

Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 3 písm. f) má za následok uloženie pokuty:

a) Partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10.000 eur do 1.000.000 eur,

b) Osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti pokutu od 10.000 eur do 100.000 eur – za zaplatenie tejto pokuty ručí oprávnená osoba.

 

Ďalej rozhodnutie o uložení pokuty je zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka, t.j. štatutár dotknutej právnickej osoby je na tri roky automaticky vymazaný zo všetkých obchodných spoločností a zároveň počas týchto troch rokov nemôže byť ako štatutárny orgán zapísaný do obchodného registra. Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod zakladá zároveň oprávnenie pre štát odstúpiť od zmluvy. Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod môže zakladať aj trestnú zodpovednosť. Rovnaké sankcie hrozia aj v prípade nesplnenia povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo za porušenie zákazu podľa § 19.

 

Aké sú súkromnoprávne následky neplnenia zákonných povinností ?

Medzi tieto následky patrí právo štátu odstúpiť od zmluvy a právo štátu prestať plniť (alebo ani nezačať plniť) zmluvné povinnosti bez toho, aby sa dostal do omeškania.

Právo štátu odstúpiť od zmluvy vzniká:

  1. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o výmaze partnera verejného sektora z registra podľa § 12 zákona,
  2. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o pokute z dôvodov podľa § 13 ods. 2 zákona,
  3. Ak je partner verejného sektora viac ako 30 dní v omeškaní so splnením povinnosti podľa § 10 ods. 2 tretej vety zákona,
  4. Ak nie je načas splnená povinnosť podľa § 23 ods. 1 zákona.

 

Právo štátu prestať plniť zmluvné povinnosti bez toho, aby sa dostal do omeškania vzniká:

  1. Ak nie je splnená povinnosť podľa § 11 ods. 2 zákona,
  2. Ak je partner verejného sektora v omeškaní so splnením povinnosti podľa § 10 ods. 2 tretej vety zákona,
  3. Ak nie je načas splnená povinnosť podľa § 23 ods. 1 zákona.

 

Aké sú trestnoprávne následky uvedenia nepravdivých údajov o KÚV ?

Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod môže zakladať trestnoprávnu zodpovednosť partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. Môže ísť najmä o trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260 Trestného zákona, trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona a trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona. Uvedené trestné činy sú trestnými činmi fyzických osôb aj právnických osôb, takže vzhľadom na individuálnu trestnú zodpovednosť môže byť potrestaná fyzická aj právnická osoba aj za jedno a to isté konanie.

 

Aké sankcie hrozia subjektom verejného sektora ?

Zákonná úprava predpokladá, že subjekty verejného sektora (štátne orgány, samospráva atď.), resp. osoby konajúce v ich mene môžu byť sankcionované za porušenie niektorých zákonných povinností nasledovne: Podľa § 42b ods. 1 zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora ak partner verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný do registra partnerov verejného sektora. Z uvedeného teda vyplýva, že osoba konajúca v mene subjektu verejného sektora (napr. minister, vedúci služobného úradu, starosta a pod.), ktorá uzavrie zmluvu s fyzickou osobou alebo právnickou osobu, ktorá nie je zapísaná v RPVS hoci mala byť, je deliktuálne zodpovedná za toto konanie. Sankciou za takýto priestupok je pokuta od 1 000 € do 100 000 €. Podľa zákona o verejnom obstarávaní porušenie tohto zákazu zakladá deliktuálnu zodpovednosť podľa § 182 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, teda Úrad pre verejné obstarávanie uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % z ceny takto nesprávne uzavretej zmluvy so subjektom, ktorý mal byť, ale ku dňu uzavretia zmluvy nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora.

 

Ako zákon upravuje výmaz PVS ?

K výmazu partnera verejného sektora z registra môže dôjsť z jeho vlastnej iniciatívy (návrh na výmaz však podáva oprávnená osoba). V tomto prípade ide o dobrovoľný výmaz. v druhom prípade k výmazu partnera verejného sektora však môže dôjsť aj bez návrhu, a ako následok uvedenia nepravdivých a neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod (§ 12 zákona o RPVS). Následkom výmazu je v takomto prípade začatie konania o uložení pokuty. Rozhodnutie o výmaze je zároveň aj rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka. Výmaz partnera verejného sektora ďalej zakladá oprávnenie štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj možnosť neplniť zmluvu bez toho, aby sa štát dostal do omeškania.

 

Je možný dobrovoľný výmaz z RPVS počas konania o kvalifikovanom podnete ?

Áno, takýto výmaz možný je, avšak nijako neprekáža tomu, aby bolo toto konanie dokončené a v prípade zistenia porušenia uložená tomuto (už aj vymazanému) subjektu zodpovedajúca sankcia.

 

Je možná diskvalifikácia zo zápisu do RPVS ?

Podľa § 13a zákona o RPVS, ak registrujúci orgán vykoná výmaz partnera verejného sektora v konaní o kvalifikovanom podnete alebo po uložení pokuty podľa § 13 ods. 2, partner verejného sektora nemôže byť do RPVS zapísaný počas dvoch rokov od výmazu. Táto diskvalifikácia platí aj vtedy, ak partner verejného sektora nie je zapísaný v registri ku dňu právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.

 

Odpovede na otázky boli vypracované našimi právnikmi a doplnené odpoveďami zverejnenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na jeho webovej stránke. Naša spoločnosť ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepodáva právne záväzný výklad zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako nie sú oprávnené vydávať metodické usmernenia k aplikácii zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Dúfame, že ste sa v tomto článku dozvedeli odpovede na vaše otázky. V prípade ak máte ďalšie otázky týkajúce sa zápisu do registra partnerov verejného sektora, môžete nás kontaktovať na našom telefónnom čísle alebo cez náš web. Zápis do registra partnerov verejného sektora našou renomovanou advokátskou kanceláriou si môžete objednať po kliknutí na nasledujúci odkaz register partnerov verejného sektora