co-je-to-rpvs-a-vysvetlenie-zakladnych-pojmov

Čo je to register partnerov verejného sektora a vysvetlenie základných pojmov v tomto registri

/v Register partnerov verejného sektora/od

Register partnerov verejného sektora bol začlenený do slovenského právneho poriadku prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“). Ľudovo alebo médiami je tento register označovaný aj ako „protischránkový register.“

Toto pomenovanie právnici síce veľmi radi nemajú, no je celkom výstižné vzhľadom na to, že prijatie tohto zákona bolo jedným z hlavných nástrojov ako bojovať proti tzv. schránkovým firmám s nejasnými vlastníkmi. Po viac ako troch rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto zákona musíme skonštatovať, že tento cieľ sa mu podarilo pomerne dobre splniť.

V Slovenskej republike toto síce nebýva úplne pravidlom, ale podľa nášho názoru a aj podľa názoru mnohých ďalších právnych odborníkov, napriek tomu, že sa jedná o relatívne nový register funguje veľmi dobre a účinne. Vďaka registru partnerov verejného sektora v súčasnosti vieme do pár sekúnd zistiť, ktorá fyzická osoba bude mať majetkový prospech z niektorého z tendrov alebo z iného obchodu so štátom.

Napokon toto uvádzala aj dôvodová správa k samotnému Zákonu – jeho primárnym zmyslom je verejná kontrola registra partnerov verejného sektora, keďže tento register je verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti na webovej stránke https://rpvs.gov.sk/rpvs. Teda v súčasnosti si dovolíme konštatovať, že tento svoj primárny zmysel naozaj plní.

Funguje to celkom jednoducho, na vyššie uvedenom linku do vyhľadávania napíšete názov subjektu ktorý „so štátom obchoduje“ a vyhľadávač vám zobrazí subjekt, dátum jeho zápisu, jeho oprávnenú osobu (najčastejšie advokát / notár) a jeho konečných užívateľov výhod – teda fyzické osoby, ktoré majú majetkový prospech z jej podnikania.

Pokiaľ máte záujem skúmať niektorého z partnerov verejného sektora (takto sa nazývajú subjekty zapísané v tomto registri) podrobnejšie, môžete si zobraziť jeho verifikačný dokument. Verifikačný dokument je dokumentom, ktorý musí byť dostupný pri každom partnerovi verejného sektora a podľa Zákona musí okrem iného obsahovať presný opis vlastníckej štruktúry každého takto zapísaného subjektu.

Takýmto spôsobom sa viete veľmi rýchlo dostať k vlastníckym štruktúram rôznych napríklad akciových spoločností, ktorých vlastníctvo pre nás do účinnosti Zákona bolo veľkou neznámou, napriek tomu že od štátu, a teda od nás všetkých daňových poplatníkov, prijímali často aj milióny eur. Vzhľadom na to, že oprávnené osoby by boli v prípade nepravdivo zapísaných údajov zodpovedné za zaplatenie uloženej pokuty spoločne a nerozdielne s partnerom verejného sektora pri ktorom porušenie nastalo (pokuta sa môže vyšplhať až na 1 000 000 €) si dovolíme tvrdiť, že údaje v tomto dokumente sú väčšinou uvádzané s vysokou presnosťou.

Na záver jeden tip od nás, vo vyhľadávaní v registri partnerov verejného sektora nemusíte hľadať len podľa názvu resp. obchodného mena partnera verejného sektora, rovnako viete vyhľadávať aj podľa mena oprávnenej osoby alebo aj podľa mena samotného konečného užívateľa výhod.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do rpvs.

kedy-je-subdodavatel-povinny-zapisat-do-rpvs

Kedy je subdodávateľ povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora

/v Register partnerov verejného sektora/od

Ako vyplýva už z nadpisu tohto článku, táto problematika veľmi úzko súvisí s verejným obstarávaním. Subdodávateľom na účely tohto článku budeme rozumieť subdodávateľa tak ako ho definuje zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) vo výklade pojmov, teda – „hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie.“

Pre tých ktorí už niekedy prišli do styku s verejným obstarávaním nebude zrejme žiadnou novinkou to, že ak má úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní na základe zmluvy prijať z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) plnenie v rámci jedného kalendárneho roka vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane, alebo by na základe uzavretej zmluvy bola aspoň možnosť, že takéto plnenie príjme. Je povinný vykonať zápis do registra partnerov verejného sektora, presnejšie – musí sa do tohto registra nechať zapísať oprávnenou osobou, tou je podľa zákona advokát alebo notár, banka, audítor alebo daňový poradca so sídlom v SR.

Menej známou skutočnosťou je, že Zákon v § 11 ods. 1 výslovne stanovuje, že: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora alebo ktorého subdodávatelia, ktorí majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora.“

Za istých okolností sa táto povinnosť môže vzťahovať na niektorého alebo aj na všetkých subdodávateľov úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní, a to v ktoromkoľvek rade !

Nemusí sa teda jednať len o subdodávateľa, ktorý má priamo vzťah s úspešným uchádzačom, ale ľudovo povedané aj subdodávateľa subdodávateľa – teda napr. subdodávateľa v druhom alebo ktoromkoľvek ďalšom rade. Keďže podľa nášho právneho názoru vyššie uvedené ustanovenie Zákona nemožno vykladať len prísne reštriktívne, ale naopak v tomto prípade by sme uplatnili skôr výklad extenzívny. Keďže by sa podľa nášho názoru jednalo o jednoznačné obchádzanie zákona, ak by sa zápis do registra partnerov verejného sektora vzťahoval len na subdodávateľov, ktorí majú priamo vzťah s úspešným uchádzačom, teda takzvaných subdodávateľov v prvom rade.

Ilustrovať si to môžeme na jednoduchom príklade – predstavme si situáciu, že subjekt A) sa stane úspešným uchádzačom zákazky s plnením 150 000 € jedno rázovo. Podiel subdodávky na tejto zákazke bude vysoký – 80 % (teda 120 000 €) a celý ho bude úspešnému uchádzačovi dodávať subdodávateľ B).

Bez akýchkoľvek pochybností môžeme konštatovať, že na oba subjekty A) aj B) sa bude vzťahovať povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Avšak subdodávateľovi B) dodá celý predmet zákazky ďalší subdodávateľ, teda subdodávateľ C) ktorému bol uložený výmaz z registra partnerov verejného sektora, keďže hodnoverne nepreukázal, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri partnerov verejného sektora sú pravdivé a úplné. Ten z podielu subdodávateľa B) (120 000 €) utrží povedzme 108 000 €.

Nebolo by v tomto prípade jednoznačným obchádzaním zákona, ak by subdodávateľ C) vlastnený zrejme „problémovou osobou“ mal z takejto zákazky jednoznačne najväčší hospodársky prospech a popri tom sa mohol vyhnúť povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora ?

Podľa nášho názoru by takéto konanie bolo v príkrom rozpore so samotným zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorého dôvodovej správe aj samotný zákonodarca uvádza, že jeho primárnym zmyslom je verejná kontrola registra partnerov verejného sektora, keďže tento register je verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti na webovej stránke https://rpvs.gov.sk/rpvs.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do registra partnerov verejného sektora.