Rozdiel medzi „zimným“ a „letným“ overením zápisu v RPVS

Overenie zápisu v registri partnerov verejného sektora (RPVS) je zákonná povinnosť pre udržanie zápisu v platnosti. „Zimné“ overenie RPVS je povinné pre všetkých, zatiaľ čo „letné“ overenie je povinné len pre niektorých partnerov verejného sektora.

Čo je to „zimné“ overenie platnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora?

Zimné overenie RPVS (k 31.12. každého roka) je v zmysle § 11 ods. 2, písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“) povinné pre predĺženie platnosti zápisu na ďalší kalendárny rok. Bez tohto overenia sa stane zápis neplatným a ak budete uzatvárať zmluvu alebo prijímať prostriedky z verejných zdrojov, môže byť táto zmluva považovaná za neplatnú a vyplatené finančné prostriedky považované za neoprávnené plnenie (to znamená, že ich musíte podľa zákona vrátiť) + môžu byť uložené ďalšie pokuty.

Čo je to „letné“ overenie platnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora?

Letné overenie RPVS (väčšinou k 30.06. kalendárneho roka) je v zmysle § 11 ods. 3 v spojení s ods. 2, písm. d) a e) zákona o registri partnerov verejného sektora povinné v prípade, ak plánujete v druhej polovici roka uzatvárať zmluvy k novým zákazkám alebo dodatky k už existujúcim zmluvám, ktorej plnenie presahuje hodnotu plnenia podľa § 2 ods. 2 a 3 zákona o registri partnerov verejného sektora. Rovnako slúži ako vhodná prevencia pred tým, aby ste nezanedbali nejakú povinnosť zo zákona a neriskovali vracanie vyplatených finančných prostriedkov alebo pokuty, ktoré sú pri tomto registri v desiatkach až stovkách tisíc eur!

Mnohé advokátske kancelárie nútia klientov, aby si všetci a za každých okolností nechali vykonať „letné“ overenie platnosti zápisu. Naša kancelária sa snaží voliť moderný a transparentný prístup, v rámci ktorého klientov nechceme „tlačiť“ do riešení, ktoré by pre nich neboli vhodné a uprednostňujeme edukáciu o povinnostiach, ktoré vyplývajú zo zákona o RPVS.

Ako sme uviedli vyššie, ak plánujete v druhej polovici roka uzatvárať zmluvy k zákazkám alebo dodatky k už existujúcim zmluvám, tak pravdepodobne budete potrebovať vykonať „letné“ overenie platnosti zápisu. „Letné“ overenie platnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora je tiež určené aj tým, ktorí nechcú niečo zanedbať a riskovať vracanie vyplatených finančných prostriedkov alebo pokuty. Zo štatistík vyplýva, že „letné“ overenie RPVS si nechávajú vykonať najmä firmy s obratom aspoň 300 000 €, ktorým sa neoplatí riskovať chyby, ktoré sa ľahko môžu zmeniť na desaťtisícové až státisícové straty. Povinnosť sa však za vyššie uvedených okolností môže týkať aj menších firiem.

Rozdiel medzi „zimným“ a „letným“ overením zápisu v RPVS (blog)

Kedy je potrebné vykonanie zmeny zápisu v registri partnerov verejného sektora?

Register partnerov verejného sektora (RPVS) je štátom vedený a spravovaný evidenčný systém podnikateľov. Zapisujú sa doň predovšetkým firmy a živnostníci, ktorí vstupujú do obchodného vzťahu so štátom alebo inštitúciami verejného sektora.

Zhotoviteľ (dodávateľ) zákazky musí byť zapísaný v RPVS počas celého obdobia trvania zákazky. V opačnom prípade mu hrozí povinnosť vrátiť všetky prijaté finančné prostriedky. Zákon tiež stanovuje povinnosť overiť alebo predĺžiť zápis na konci každého roka, a to najneskôr do konca februára nasledujúceho roka.

V RPVS je nevyhnutné mať vždy aktuálne údaje o podnikateľovi. Patrí sem napríklad zmena sídla alebo obchodného mena firmy. Rovnako je potrebné aktualizovať údaje pri zmene konečného užívateľa výhod, jeho osobných údajov alebo pri zmene vo vlastníckej či riadiacej štruktúre spoločnosti. Konečný užívateľ výhod predstavuje skutočného vlastníka firmy, najčastejšie fyzickú osobu, ktorá vlastní aspoň 25 % podiel vo firme. Táto povinnosť zabezpečuje transparentnosť a kontrolu vlastníckych vzťahov v podnikateľských subjektoch zapojených do verejného sektora.

V takomto prípade je vždy potrebné obrátiť sa na oprávnenú osobu. Oprávnená osoba je subjekt, ktorý za vás vykoná zápis do RPVS a zodpovedá za jeho správnosť. Najčastejšie ide o advokáta alebo notára. Ak si nie ste istí, kto je vaša oprávnená osoba, môžete to zistiť priamo na oficiálnej stránke registra partnerov verejného sektora. Stačí zadať vaše obchodné meno alebo IČO a systém vám zobrazí príslušný zodpovedný subjekt.

Okrem vás ako partnera verejného sektora a konečného užívateľa výhod je možné vykonať aj zmenu oprávnenej osoby. K najčastejším dôvodom takejto zmeny patrí situácia, keď si želáte nahradiť oprávnenú osobu z dôvodu nespokojnosti s kvalitou poskytovaných právnych služieb alebo s prístupom k správe vášho zápisu v RPVS. Druhým bežným dôvodom je, že oprávnená osoba, ktorá s vami ukončí spoluprácu, sa sama vymaže z registra, čím vzniká potreba zabezpečiť novú oprávnenú osobu, aby váš zápis zostal právne platný a aktuálny. Dôležité je zdôrazniť, že modifikovať zápis v RPVS je oprávnená vykonávať výlučne oprávnená osoba, či už ide o advokáta alebo notára, čím je garantovaná právna správnosť a súlad s platnou legislatívou.

Pokiaľ si údaje zapísané v RPVS neaktualizujete, vystavujete sa značnému riziku. Platnosť zápisu a správnosť údajov pravidelne kontrolujú objednávatelia – verejné subjekty, ktoré majú právo žiadať vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v prípade zistených nezrovnalostí. Najefektívnejším postupom je nahlásiť všetky zmeny vo vašich obchodných či osobných údajoch čo najskôr oprávnenej osobe. Pokiaľ spolupracujete s kvalitným advokátom, dohľad nad aktualizáciou údajov často zabezpečuje sám. Okrem samotnej aktualizácie údajov je vhodné iniciatívne vyjadriť súhlas s každoročným overením, resp. predĺžením zápisu, ktoré je zákonnou povinnosťou pre jeho platnosť. Ostatné overenia zvyčajne nie sú povinné (s výnimkou zákonom predpokladaných prípadov) a mnohokrát bývajú spojené so „skrytými poplatkami“ advokátskych kancelárií, preto je dôležité mať túto agendu pod odborným dohľadom.

U nás vás vždy ku koncu roka aktívne kontaktujeme s cieľom zistiť váš záujem o predĺženie zápisu na nasledujúci rok. Nadbytočné overenia nerobíme, pokiaľ ich výslovne nevyžaduje klient alebo jeho objednávateľ – verejný subjekt. Zmeny, aktualizácie a predĺženia zápisov je potrebné vykonávať presne a včas, aby bol váš zápis platný bez akýchkoľvek rizík. My sa staráme, aby boli všetky dokumenty pripravené a žiadosť podaná do 12 hodín od objednávky. Ak ste sa rozhodli zabezpečiť si zápis u nás, radi pre vás zabezpečíme profesionálnu a promptnú realizáciu služby zápisu pre register partnerov verejného sektora.

Kedy je potrebné vykonanie zmeny zápisu v registri partnerov verejného sektora? (blog)

Koľko trvá zápis do registra partnerov verejného sektora?

Zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS) predstavuje verejne prístupný záznam, ktorý slúži na evidenciu partnerov verejného sektora. Zápis je potrebný najmä pre podnikateľov, ktorí obchodujú so štátom alebo inštitúciami pôsobiacimi vo verejnom sektore. Rovnaká povinnosť môže vzniknúť aj v iných situáciách, napríklad pri kúpe nehnuteľnosti od štátu alebo obce a podobne.

Podnikateľ sa s povinnosťou zápisu do RPVS najčastejšie stretne pri uzatváraní zákazky s verejným sektorom. Podľa zákona o RPVS je zápis povinný vždy, keď prijímate finančné prostriedky od verejných inštitúcií. Paušálne platí, že zápis musíte mať, ak jednorazovo prijmete viac než 100 000 €. Pri opakovaných plneniach z jednej zmluvy je tento limit 250 000 € za kalendárny rok. Treba však mať na pamäti, že aj plnenie vopred dohodnutej sumy vo viacerých splátkach sa z pohľadu zákona považuje za jednorazové!

Objednávateľ zákazky alebo osoba vyplácajúca finančné prostriedky je v tomto prípade inštitúcia verejného sektora, napríklad štátna škola, štátny fond rozvoja bývania, obec a podobne. Ako podmienku uzavretia zmluvy od vás tento subjekt verejného sektora vyžaduje zápis v RPVS. Lehoty pri uzatváraní zmlúv sú často veľmi tesné, preto máte len niekoľko dní na splnenie tejto povinnosti. Zápis však nie je triviálna záležitosť, vykonať ho nemôže hocikto. Oprávnenými osobami na jeho realizáciu sú predovšetkým advokáti alebo notári.

Začnete preto hľadať na internete spoločnosti, ktoré poskytujú zápis do RPVS ako službu. Komunikácia s advokátskou kanceláriou však často býva zdĺhavá a môže trvať niekoľko dní, kým vašu požiadavku vôbec začnú spracovávať. Vy však potrebujete byť zapísaný čo najskôr. Nehovoriac o riziku, ktoré vám hrozí pri nesplnení tejto povinnosti, podľa zákona by ste totiž museli vrátiť všetky finančné prostriedky prijaté počas obdobia, keď ste v RPVS zapísaní neboli!

Okrem toho je potrebné zdôrazniť lehoty, ktoré má registrujúci orgán pri zápise do RPVS. Okresný súd v Žiline, ktorý zabezpečuje zápisy pre celé Slovensko, má na vykonanie zápisu zákonnú lehotu 5 pracovných dní. V porovnaní s inými súdnymi lehotami ide o relatívne krátku dobu, no pri uzatváraní zákazky sa často počíta každý jeden deň. Preto je nevyhnutné, aby bola žiadosť o zápis odoslaná čo najskôr. Aké je teda optimálne riešenie, ktoré vám zabezpečí rýchly a bezproblémový zápis?

U nás v startsro dokonale rozumieme vašim obavám a špecifickým potrebám. V RPVS máme zapísaných stovky klientov a s touto agendou pracujeme každodenne! Aby ste o svoju zákazku neprišli alebo neprekročili stanovené lehoty, venujeme sa vám okamžite. Dokumenty potrebné na podanie žiadosti o zápis vypracujeme už do 12 hodín od prijatia vašej objednávky. Vy ich len podpíšete a pošlete nám naskenované e-mailom. Následne do ďalších 12 hodín podávame návrh na zápis do registra.

V praxi sú naše žiadosti vybavené do 3 pracovných dní, čo znamená, že celkovo ste zapísaný do RPVS približne do 1 týždňa od momentu, kedy nás oslovíte. Pre porovnanie, v iných advokátskych kanceláriách zápisy často trvajú niekoľko týždňov. Už sa teda nemusíte obávať, koľko trvá zápis do RPVS, ak si službu objednáte u nás, celý proces je rýchly a bezproblémový!

Koľko trvá zápis do registra partnerov verejného sektora? (blog)

Riziká nevykonania zápisu do RPVS

Register partnerov verejného sektora (ďalej len „RPVS“) predstavuje verejne dostupnú evidenciu vedenú v rámci zákonom ustanoveného informačného systému, ktorého účelom je zabezpečenie transparentnosti subjektov obchodujúcich so štátom a inými verejnými inštitúciami. Prevádzku a správu tohto registra vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti justície, pričom samotný proces zápisu jednotlivých subjektov do RPVS je v plnom rozsahu zverený do právomoci a pôsobnosti Okresného súdu Žilina.

Pokiaľ ste prijímateľom zákazky zo strany štátu alebo iného subjektu pôsobiaceho vo verejnom sektore, je veľmi pravdepodobné, že sa na vás vzťahuje zákonná povinnosť zápisu do RPVS. Do kategórie verejného sektora sa pritom zaraďujú najmä orgány štátnej správy a samosprávy, ako sú štátne školy, mestá a obce, ako aj zariadenia poskytujúce sociálne služby, napríklad domovy seniorov. Rovnako sem patria štátne podniky a organizácie, ktorými sú Lesy Slovenskej republiky, štátne fondy vrátane Štátneho fondu rozvoja bývania, a ďalšie subjekty hospodáriace s verejnými prostriedkami.

Otázka, či ste povinný byť zapísaný v RPVS, závisí predovšetkým od výšky finančných prostriedkov, ktoré prijímate od subjektu verejného sektora. Podľa zákona o RPVS platí všeobecné pravidlo, že zápis do registra je povinný vtedy, ak má partner verejného sektora prijať plnenie presahujúce, čo i len o jeden cent, sumu 100 000 €. V prípade opakovaných plnení vyplývajúcich z tej istej zmluvy je hranica stanovená na 250 000 € za jeden kalendárny rok. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že aj plnenie rozdelené na viacero splátok, ak ide o vopred dohodnutú sumu, sa na účely posudzovania povinnosti zápisu považuje za jednorazové plnenie v celkovej hodnote!

V praxi sa, žiaľ, pomerne často stáva, že podnikatelia o tejto zákonnej povinnosti vôbec nevedia alebo ju prehliadnu. Neraz sa táto agenda stratí medzi množstvom iných administratívnych úkonov a povinností, ktoré je potrebné vybaviť v súvislosti s konkrétnou zákazkou. Ak by si však podnikateľ uvedomoval závažnosť a rozsah rizík, ktoré vyplývajú z nesplnenia povinnosti zápisu do RPVS, s veľkou pravdepodobnosťou by jej okamžite priradil najvyššiu prioritu v rámci svojich úloh.

Ak zápis do RPVS nevykonáte, z pohľadu zákona sa nestávate oprávneným príjemcom finančných prostriedkov od subjektu verejného sektora. V takom prípade sa prijaté finančné plnenie považuje za neoprávnené a vzniká Vám zákonná povinnosť vrátiť tieto prostriedky. Povinnosť vrátiť financie sa vzťahuje na celé obdobie, počas ktorého ste v RPVS neboli zapísaný. Ide o riziko mimoriadne závažného charakteru, ktoré je, žiaľ, v podnikateľskom prostredí stále nedostatočne známe. V dôsledku toho sa zhotovitelia, ktorí často hospodária s maximálnou finančnou opatrnosťou a zvažujú každé euro, môžu dostať do situácie, kedy sú nútení nielen zrušiť konkrétnu zákazku, ale v niektorých prípadoch aj ukončiť celé svoje podnikanie.

Na druhej strane, samotný zápis do RPVS predstavuje právnu službu, ktorej realizácia si od vás vyžiada len minimálne úsilie, no jej význam môže byť pre zachovanie vášho podnikania zásadný. Tento úkon si nemôžete zabezpečiť samostatne, keďže právna úprava výslovne stanovuje, že oprávnenými osobami na vykonanie zápisu sú predovšetkým advokáti alebo notári, ktorí disponujú príslušnou autorizáciou a odbornou spôsobilosťou na vykonanie všetkých potrebných krokov v súlade so zákonom.

Lehota na vykonanie zápisu do RPVS je podľa zákona stanovená na päť pracovných dní odo dňa, keď oprávnená osoba podá príslušnú žiadosť. Prax však ukazuje, že Okresný súd Žilina, ktorý je registrujúcim orgánom, dokáže v niektorých prípadoch uskutočniť registráciu aj v kratšom čase, často už do troch pracovných dní od doručenia žiadosti.

V spoločnosti start sro sa zameriavame na to, aby mal klient so zápisom do RPVS čo najmenej starostí a aby bol zápis realizovaný v čo najkratšom možnom čase. Skutočná povinnosť klienta pritom spočíva len v objednaní služby a podpísaní potrebných dokumentov. Všetky dokumenty pripravujeme my a žiadosť podávame do 12 hodín od objednania, vďaka čomu sú klienti často zapísaní ešte v priebehu toho istého týždňa. Objednajte si u nás zápis do RPVS a podnikajte s istotou a bez rizika.

Riziká nevykonania zápisu do RPVS (blog)

Od čoho závisí cena za zápis do registra partnerov verejného sektora?

Zápis do registra partnerov verejného sektora je služba, ktorú potrebuje väčšina podnikateľov, ktorí sa podieľajú na verejných zákazkách, či už ako zhotoviteľ, úspešný uchádzač alebo subdodávateľ (v ktoromkoľvek rade). Zmyslom tohto zápisu je, aby oprávnená osoba (to je osoba, ktorá vás do tohto registra zapíše, čo môže byť jedine advokát alebo notár) identifikovala tzv. konečného užívateľa výhod, ktorý je zapísaný a verejne prístupný v registri partnerov verejného sektora. Vďaka tomu verejnosť sa potom verejnosť môže dozvedieť kto stojí za firmami, ktoré sa podieľajú na verejných zákazkách resp. „obchodujú so štátom“ (prijímajú prostriedky z verejných zdrojov).

Konečným užívateľom výhod je najčastejšie osoba, ktorá má aspoň 25 % podiel vo firme, respektíve ak sa jedná o živnostníka, tak priamo živnostník. Zápis do registra partnerov verejného sektora si však netreba mýliť so zápisom konečného užívateľa výhod do obchodného registra, ktorý je povinný pre všetky firmy. Jedná sa o kompletne iný zápis! Hlavným rozdielom je, že pri zápise konečného užívateľa výhod do obchodného registra, si identifikuje konečného užívateľa výhod samotná firma, ktorej sa tento zápis týka. Kdežto pri zápise do registra partnerov verejného sektora ho identifikuje advokát alebo notár, ktorý firmu zapisuje do tohto registra a preberá za správnosť tohto zápisu zodpovednosť. Podrobnejšie sme sa rozdielom medzi týmito zápismi venovali v tomto článku.

Cena za zápis do registra partnerov verejného sektora sa odvíja od mnohých faktorov. Jedným z najzakladanejších je zložitosť vlastníckej alebo riadiacej štruktúry vašej firmy. To znamená, že je omnoho jednoduchšie zapísať s.r.o., ktorá má 1 majiteľa a konateľa, ktorým je fyzická osoba ako firmu, ktorá má napríklad viacerých konateľov, dozornú radu a nevlastní ju fyzická osoba, ale iná firma. V takom prípade bude potrebné preskúmať viac úrovní jej vlastníckej štruktúry k identifikácii konečného užívateľa výhod.

Od zložitosti vlastníckej a riadiacej štruktúry sa potom odvíja aj zložitosť a počet dokumentov, ktoré je potrebné k zápisu vypracovať a aj rozsiahlosť verifikačného dokumentu, v ktorom musí advokát alebo notár popísať vlastnícku a riadiacu štruktúru, ktorú má zapisovaná firma. Pri zápise musí taktiež preveriť, či sa vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre nenachádza osoba, ktorá je podľa zákona považovaná za verejného funkcionára a i. V tomto dokumente advokát alebo notár zároveň uvedie, ktoré osoby identifikoval ako konečných užívateľov a postup ako pri ich identifikácii postupoval. Za túto analýzu a identifikáciu potom advokát alebo notár zodpovedá pod hrozbou pokuty až do 100 000 €, čo sa musí odraziť aj na cene za tento zápis.

Najmä z dôvodu tejto obrovskej zodpovednosti veľká časť advokátov alebo notárov vôbec nevykonáva tieto zápisy, prípadne odmietajú zápis vykonať bez toho, aby prebehol audit firmy, ktorú majú zapísať. Vďaka auditu totiž vie advokát alebo notár znížiť riziko udelenia spomínanej pokuty za nesprávnu identifikáciu konečného užívateľa výhod.

Naša kancelária však od klientov vypracovanie auditu nevyžadujeStotožňujeme sa síce s tým, že audit je jedným z najefektívnejších nástrojov ako znížiť našu zodpovednosť. Na druhej strane sme si však vedomí, že vykonanie auditu pre klienta znamená značnú finančnú záťaž a my sa snažíme klientom finančné prostriedky šetriť.

Dúfame, že sme vám týmto článkom pomohli lepšie pochopiť od čoho sa odvíja cena za tento zápis. V prípade záujmu o túto službu jednou z TOP3 kancelárií za výhodnú cenu, využite našu službu zápis do registra partnerov verejného sektora.

Od čoho závisí cena za zápis do registra partnerov verejného sektora? (blog)

Register verejných partnerov ako nástroj proti korupcii

Register verejných partnerov je pomerne nový, štátom zriadený register, ktorý za obdobie svojho fungovania priniesol svoje výsledky a väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že ide o jedno z najefektívnejších opatrení, vďaka ktorému sa podarilo „znemožniť“ účasť tzv. schránkových firiem vo verejnom obstarávaní a sekundárne určite aj znížiť korupciu vo verejných súťažiach.

Mechanizmus, ktorým bolo možné dosiahnuť tento výsledok je celkom jednoduchý. Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora nadobudol účinnosť od 1. februára 2017. Od tohto dátumu boli povinní všetci podnikatelia, ktorí prijímajú prostriedky z verejných zdrojov vo väčšej výške, zapísať sa do tohto registra, v ktorom musia mať identifikovaného svojho konečného užívateľa výhod. Ak si firma / živnostník túto povinnosť nesplnila do 31. júla 2017, verejný subjekt, s ktorým mala takáto firma alebo živnostník uzatvorenú zmluvu, mal od nej právo odstúpiť.

Zapísať sa však nemôže podnikateľ / firma sama, ale musí si nájsť advokáta alebo notára, ktorý ju do registra zapíše, keďže jedine tí sú podľa zákona oprávnení vykonávať zápis. Advokát alebo notár, ktorý vykoná zápis následne zodpovedá za jeho správnosť a za správnosť údajov a identifikáciu konečného užívateľa výhod pod hrozbou pokuty až do 100 000€!

Vďaka tomu, že zápis vykonávajú len tieto „externé“ osoby pod hrozbou vysokých sankcií sa podarilo dosiahnuť to, že je oveľa nižšia pravdepodobnosť, že by bol konečný užívateľ výhod identifikovaný nesprávne alebo klamlivo, čo je jeden z hlavných cieľov tohto zákona.

Identifikácia konečného užívateľa výhod je pomerne zložitá a venovali sme sa jej v už v inom článku, pre väčšinu prípadov však platí, že sa jedná o spoločníka, ktorý má podiel aspoň 25 % vo firme alebo v prípade živnostníka sa jedná priamo o živnostníka, ktorý sa do registra zapisuje. Ak má firma komplikovanejšiu vlastnícku alebo riadiacu štruktúru, môže sa jednať aj o konateľa/ov, resp. členov predstavenstva alebo dozornej rady.

Ako sme už v úvode naznačili, register partnerov verejného sektora za obdobie svojho fungovania priniesol už niekoľko výsledkov. Okrem všeobecnej konštatácie, že zamedzil schránkovým firmám v účasti vo verejnom obstarávaní a pomohol znížiť korupciu pri verejných obstarávaniach (nakoľko je vďaka nemu jasné vlastnícke pozadie každej firmy), pomohol napríklad ŽSR pri odstúpení od zmluvy s 11 rokov nečinným investorom, ktorý mal zabezpečiť prestavbu Hlavnej stanice v Bratislave (zdroj). Alebo pomohol odhaliť vlastnícku štruktúru polomestskej firmy Infra Services, o ktorej sa dlho „šepkalo“, že je spoluvlastnená Ivanom Komtríkom. Ivan Kmotrík sa k vlastníctvu prostredníctvom tohto registra priznal len pár hodín pred pojednávaním na žilinskom súde v tejto veci (zdroj).

Ako sme uviedli, tento register je považovaný laickou aj odbornou verejnosťou za jeden z najužitočnejších nástrojov proti korupcii pri verejných obstarávaniach a zvýšeniu transparentnosti pri verejných zákazkách. Ak máte záujem o zápis našou advokátskou kanceláriou už do 12 hodín, využite našu službu register verejných partnerov.

Register verejných partnerov ako nástroj proti korupcii (blog)

Register partnerov verejného sektora a sankcie za nezapísanie

Register partnerov verejného sektora je štátom zriadený výlučne elektronický register, do ktorého sa zapisujú (najmä) podnikatelia, ktorí prijímajú finančné prostriedky z verejných zdrojov. Táto povinnosť sa zároveň vzťahuje aj na podnikateľov, ktorí pôsobia ako subdodávateľ (v ktoromkoľvek rade) pri zákazke hradenej z verejných zdrojov alebo eurofondov.

Táto skutočnosť je pomerne málo známa a k porušeniu povinnosti zapísať sa do registra partnerov verejného sektora dochádza najčastejšie u subdodávateľov, resp. subdodávateľov vyššie figurujúcich subdodávateľov, nakoľko tí často nezaujímajú o to z akých prostriedkov je zákazka hradená.

Vzhľadom na to, že financovanie verejných zákaziek je často kontrolované aj niekoľko rokov (bežne 3 – 5 rokov) po ich dokončení (z dôvodu kontroly hospodárenia predošlej politickej garnitúry, prípadne po skončení programového obdobia eurofondov), kontrolné orgány zisťujú porušenia aj s veľkým odstupom od dokončenia zákazky.

Nič to však nemení na zodpovednosti za porušenie povinnosti zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Vzhľadom na to, že podľa § 15 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, ak si subjekt nesplní povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora nemá právny nárok na protiplnenie za svoje služby. Zároveň, ak plnenie prijme (a nesplní si povinnosť zápisu), bude sa jednať o plnenie bez právneho dôvodu – bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný takýto podnikateľ vrátiť.

Z praxe máme skúsenosť ako prebehla kontrola stavebnej zákazky pre jednu menšiu obec, ktorá zákazku čiastočne financovala z eurofondov. Kontrolóri po 4 rokoch od dokončenia(!) prišli na to, že jeden zo subdodávateľov sa zapísal do registra partnerov verejného sektora až po 4 mesiacoch od začatia výkonu prác na zákazke, pričom prijal 2 čiastkové plnenia za zákazku. Dôsledkom tohto porušenia bolo, že musel tieto plnenia v plnej výške vrátiť. Vzhľadom na to, že k zisteniam prišlo v období, kedy bol dopyt po stavebných zákazkách značne utlmený, tento podnikateľ (s.r.o.) následkom tejto straty finančných prostriedkov (cashflow) skrachoval. Šťastím v nešťastí bolo, že sa jednalo o s.r.o., nakoľko ak by sa jednalo o živnostníka (ktorý podľa zákona ručí celým svojím majetkom), následky by mohli byť oveľa horšie!

Veríme, že sme vám týmto článkom objasnili problematiku sankcií za nezapísanie do RPVS. Ak sa chcete podobnej situácii vyhnúť, neodkladajte váš zápis a využite našu službu pre zápis do register partnerov verejného sektora.

Register partnerov verejného sektora a sankcie za nezapísanie (blog)

Aké podklady sú potrebné pre register verejných partnerov?

Register verejných partnerov resp. register partnerov verejného sektora je štátom zriadený register, do ktorého sa musia zapísať všetky subjekty, ktoré prijímajú finančné prostriedky z verejných zdrojov v stanovených limitoch. O tom kto má povinnosť sa do registra zapísať sme písali v článku kto je to partner verejného sektoraZápis do tohto registra môže vykonať iba advokát alebo notár (tzv. oprávnená osoba podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora).

Ak sa do registra partnerov verejného sektora potrebujete / plánujete zapísať, je  vhodné, aby ste si vopred pripravili údaje alebo dokumenty, ktoré sú k zápisu potrebné. Presný zoznam údajov a podkladov potrebných k zápisu nie je stanovený zákonom ani iným právnym predpisom. Je na oprávnenej osobe, aké podklady si pre zápis zabezpečí alebo vyžiada. Oprávnená osoba však musí v každom prípade konať s odbornou starostlivosťou, aby v prípade pochybností o jej postupe vedela takéto konanie podľa zákona preukázať a vyhla sa pokute až do 100 000 €!

Bez ohľadu na vyššie uvedené si však v tomto článku dovolíme zosumarizovať podklady a údaje, ktoré sú od podnikateľov, ktorí majú o zápis záujem najčastejšie vyžadované. Jedná sa o: (i) preukaz totožnosti, (ii) výpis z obchodného alebo živnostenského registra (ten si vyžiadame my), (iii) spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu a aj (iv) stanovy (ak ich s.r.o. vydala). V prípade ak spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou nedisponujete, vieme si vyžiadať jej kópiu zo zbierky listín obchodného registra. Rovnako sú pre zápis väčšinou potrebné viaceré čestné vyhlásenia, ktorých prípravu by však mala mať na starosť oprávnená osoba (teda napríklad naša kancelária).

Tento sumár platí pre najbežnejšie právne formy (teda s.r.o. a živnostníkov) a len v prípade ak sú s.r.o. vlastnené priamo fyzickými osobami. V žiadnom prípade neplatí pre akciové spoločnosti alebo s.r.o., ktorých spoločníkmi sú ďalšie právnické osoby. Zápis takýchto subjektov s viacúrovňovou vlastníckou a riadiacou štruktúrou je veľmi špecifický a podklady potrebné k jeho vykonaniu závisia od presnej štruktúry a jej nastavenia, často sa však jedná o stanovy, zoznamy akcionárov, účtovné závierky, audítorské správy, potvrdenia o vedení bankového účtu a i.

V prípade ak potrebujete alebo viete, že budete potrebovať register verejných partnerov, neváhajte a využite naše služby s podaním už do 12 hodín!

Aké podklady sú potrebné pre register verejných partnerov? (blog)

Kto sa musí zapísať do registra partnerov verejného sektora

Otázka kto sa musí zapísať do RPVS, prípadne na koho sa vzťahuje povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora je v našej kancelárii takmer na dennom poriadku. Práve to nás viedlo k tomu, aby sme vám o tom napísali tento aspoň trochu prehľadný článok.

Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) definuje v § 2 subjekty, na ktoré sa povinnosť zápisu vzťahuje  síce trochu komplikovanejšie, no pre potreby bežných smrteľníkov by mala postačiť nasledujúca definícia. Z našich skúseností vyplýva, že 99 % subjektov zapísaných v registri partnerov verejného sektora do nej spadá. „Jedná sa o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prijíma prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a v rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane.“

Z praxe máme rovnako skúsenosť, že ak je vo verejnom obstarávaní, prípadne v súťažných podkladoch alebo inej dokumentácii jednou z podmienok pre úspešného uchádzača zápis do registra partnerov verejného sektora, je na 99 % pravdepodobné, že subjekt sa bude musieť nechať do RPVS zapísať.

Užitočnou pomôckou k tomu kto sa musí zapísať do registra partnerov verejného sektora môže byť aj negatívny výpočet vzťahujúci sa na túto povinnosť. Teda výnimka zo zákona, ktorá stanovuje subjekty, ktoré nemajú povinnosť zapísať sa do RPVS.

Do registra partnerov verejného sektora sa nemusí zapísať:

(i) subjekt verejnej správy,

(ii) verejný podnik,

(iii) osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore; to neplatí, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúda majetok,

(iv) banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov,

(v) osoba, ktorá prijíma plnenie od zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí za dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby alebo plnenie v rámci rozvojovej spoluprácu alebo medzinárodnej humanitárnej pomoci,

(vi) iný štát a jeho orgány,

(vii) medzinárodná organizácia zriadená na základe medzinárodného práva verejného a jej orgány,

(viii) majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkoval alebo vykonal obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka, iná finančná inštitúcia,

(ix) majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu v rámci Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

(x) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, ktorý nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť a ktorý prijíma plnenia od zdravotnej poisťovne,

(xi) vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ak prijíma finančné prostriedky v súvislosti so správou domu,spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba a právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, ak prijíma finančné prostriedky v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu,

(xii) pozemkové spoločenstvo,

(xiii) osoba a právny nástupca osoby, ktorá prijíma plnenie podľa predpisov o zmiernení niektorých majetkových krívd;to neplatí, ak plnenie prijíma osoba, na ktorú bol nárok na plnenie postúpený.

Vzhľadom na zložitosť jazyka, ktorým je Zákon písaný boli niektoré z výnimiek pre lepšiu zrozumiteľnosť „zjednodušené.“ Ako si však môžete prečítať, v prípade ak budete prijímať prostriedky z verejných zdrojov presahujúce vyššie uvedené finančné limity je vysoko pravdepodobné, že povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora sa nevyhnete.

Dúfame, že sme vám aspoň trochu priblížili, na koho sa povinnosť zápisu vzťahuje. V prípade ak ste alebo budete aj vy alebo vaša spoločnosť partner verejného sektora kliknite na tento odkaz a využite výhodný zápis do registra partnerov verejného sektora našou advokátskou kanceláriou.

Kto sa musí zapísať do registra partnerov verejného sektora (blog)

Kto nie je partner verejného sektora

Otázka kto nemá povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora, prípadne na koho sa nevzťahuje povinnosť zápisu do RPVS je v našej kancelárii pomerne častá. Práve preto sme sa rozhodli zosumarizovať tieto výnimky v tomto článku.

Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) definuje limity prijatých finančných prostriedkov z verejných zdrojov vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane. Po prijatí resp. pred podpisom zmluvy, na základe ktorej má subjekt takéto plnenie prijať sa na 99 % fyzických alebo právnických osôb bude vzťahovať povinnosť zápisu.

V tomto článku sa však budeme venovať subjektom, ktorým ani po prekročení týchto limitov povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora nevznikne. Teda určitým výnimkám, ktoré Zákon stanovuje pre niektoré subjekty.

Do registra partnerov verejného sektora sa podľa Zákona zapísať nemusí:

(i) subjekt verejnej správy,

(ii) verejný podnik,

(iii) osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore; to neplatí, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúda majetok,

(iv) banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov,

(v) osoba, ktorá prijíma plnenie od zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí za dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby alebo plnenie v rámci rozvojovej spoluprácu alebo medzinárodnej humanitárnej pomoci,

(vi) iný štát a jeho orgány,

(vii) medzinárodná organizácia zriadená na základe medzinárodného práva verejného a jej orgány,

(viii) majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkoval alebo vykonal obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka, iná finančná inštitúcia,

(ix) majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu v rámci Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

(x) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, ktorý nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť a ktorý prijíma plnenia od zdravotnej poisťovne,

(xi) vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ak prijíma finančné prostriedky v súvislosti so správou domu,spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba a právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, ak prijíma finančné prostriedky v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu,

(xii) pozemkové spoločenstvo,

(xiii) osoba a právny nástupca osoby, ktorá prijíma plnenie podľa predpisov o zmiernení niektorých majetkových krívd;to neplatí, ak plnenie prijíma osoba, na ktorú bol nárok na plnenie postúpený.

Vzhľadom na zložitosť jazyka, ktorým je Zákon písaný boli niektoré z výnimiek pre lepšiu zrozumiteľnosť „zjednodušené.“ Cieľom tohto článku je podnikateľom priblížiť skutočnosť, že v prípade ak prekročia vyššie uvedené limity je na 99 % pravdepodobné, že sa povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora nevyhnú. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že uvedené výnimky sa na najbežnejšie formy podnikania v SR (s.r.o., živnosť, a.s.) takmer nevzťahujú.

Dúfame, že sme priblížili, na koho sa povinnosť zápisu nevzťahuje. V prípade ak ste alebo budete aj vy alebo vaša spoločnosť partner verejného sektora kliknite na tento odkaz a využite výhodný zápis do registra partnerov verejného sektora našou advokátskou kanceláriou. Úplnú legálnu definíciu výnimiek zo zápisu do RPVS, môžete nájsť v Zákone na tomto odkaze.

Kto nie je partner verejného sektora (blog)