Register verejných partnerov je pomerne nový, štátom zriadený register, ktorý za obdobie svojho fungovania priniesol svoje výsledky a väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že ide o jedno z najefektívnejších opatrení, vďaka ktorému sa podarilo „znemožniť“ účasť tzv. schránkových firiem vo verejnom obstarávaní a sekundárne určite aj znížiť korupciu vo verejných súťažiach.

Mechanizmus, ktorým bolo možné dosiahnuť tento výsledok je celkom jednoduchý. Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora nadobudol účinnosť od 1. februára 2017. Od tohto dátumu boli povinní všetci podnikatelia, ktorí prijímajú prostriedky z verejných zdrojov vo väčšej výške, zapísať sa do tohto registra, v ktorom musia mať identifikovaného svojho konečného užívateľa výhod. Ak si firma / živnostník túto povinnosť nesplnila do 31. júla 2017, verejný subjekt, s ktorým mala takáto firma alebo živnostník uzatvorenú zmluvu, mal od nej právo odstúpiť.

Zapísať sa však nemôže podnikateľ / firma sama, ale musí si nájsť advokáta alebo notára, ktorý ju do registra zapíše, keďže jedine tí sú podľa zákona oprávnení vykonávať zápis. Advokát alebo notár, ktorý vykoná zápis následne zodpovedá za jeho správnosť a za správnosť údajov a identifikáciu konečného užívateľa výhod pod hrozbou pokuty až do 100 000€!

Vďaka tomu, že zápis vykonávajú len tieto „externé“ osoby pod hrozbou vysokých sankcií sa podarilo dosiahnuť to, že je oveľa nižšia pravdepodobnosť, že by bol konečný užívateľ výhod identifikovaný nesprávne alebo klamlivo, čo je jeden z hlavných cieľov tohto zákona.

Identifikácia konečného užívateľa výhod je pomerne zložitá a venovali sme sa jej v už v inom článku, pre väčšinu prípadov však platí, že sa jedná o spoločníka, ktorý má podiel aspoň 25 % vo firme alebo v prípade živnostníka sa jedná priamo o živnostníka, ktorý sa do registra zapisuje. Ak má firma komplikovanejšiu vlastnícku alebo riadiacu štruktúru, môže sa jednať aj o konateľa/ov, resp. členov predstavenstva alebo dozornej rady.

Ako sme už v úvode naznačili, register partnerov verejného sektora za obdobie svojho fungovania priniesol už niekoľko výsledkov. Okrem všeobecnej konštatácie, že zamedzil schránkovým firmám v účasti vo verejnom obstarávaní a pomohol znížiť korupciu pri verejných obstarávaniach (nakoľko je vďaka nemu jasné vlastnícke pozadie každej firmy), pomohol napríklad ŽSR pri odstúpení od zmluvy s 11 rokov nečinným investorom, ktorý mal zabezpečiť prestavbu Hlavnej stanice v Bratislave (zdroj). Alebo pomohol odhaliť vlastnícku štruktúru polomestskej firmy Infra Services, o ktorej sa dlho „šepkalo“, že je spoluvlastnená Ivanom Komtríkom. Ivan Kmotrík sa k vlastníctvu prostredníctvom tohto registra priznal len pár hodín pred pojednávaním na žilinskom súde v tejto veci (zdroj).

Ako sme uviedli, tento register je považovaný laickou aj odbornou verejnosťou za jeden z najužitočnejších nástrojov proti korupcii pri verejných obstarávaniach a zvýšeniu transparentnosti pri verejných zákazkách. Ak máte záujem o zápis našou advokátskou kanceláriou už do 12 hodín, využite našu službu register verejných partnerov.

Register partnerov verejného sektora je štátom zriadený výlučne elektronický register, do ktorého sa zapisujú (najmä) podnikatelia, ktorí prijímajú finančné prostriedky z verejných zdrojov. Táto povinnosť sa zároveň vzťahuje aj na podnikateľov, ktorí pôsobia ako subdodávateľ (v ktoromkoľvek rade) pri zákazke hradenej z verejných zdrojov alebo eurofondov.

Táto skutočnosť je pomerne málo známa a k porušeniu povinnosti zapísať sa do registra partnerov verejného sektora dochádza najčastejšie u subdodávateľov, resp. subdodávateľov vyššie figurujúcich subdodávateľov, nakoľko tí často nezaujímajú o to z akých prostriedkov je zákazka hradená.

Vzhľadom na to, že financovanie verejných zákaziek je často kontrolované aj niekoľko rokov (bežne 3 – 5 rokov) po ich dokončení (z dôvodu kontroly hospodárenia predošlej politickej garnitúry, prípadne po skončení programového obdobia eurofondov), kontrolné orgány zisťujú porušenia aj s veľkým odstupom od dokončenia zákazky.

Nič to však nemení na zodpovednosti za porušenie povinnosti zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Vzhľadom na to, že podľa § 15 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, ak si subjekt nesplní povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora nemá právny nárok na protiplnenie za svoje služby. Zároveň, ak plnenie prijme (a nesplní si povinnosť zápisu), bude sa jednať o plnenie bez právneho dôvodu – bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný takýto podnikateľ vrátiť.

Z praxe máme skúsenosť ako prebehla kontrola stavebnej zákazky pre jednu menšiu obec, ktorá zákazku čiastočne financovala z eurofondov. Kontrolóri po 4 rokoch od dokončenia(!) prišli na to, že jeden zo subdodávateľov sa zapísal do registra partnerov verejného sektora až po 4 mesiacoch od začatia výkonu prác na zákazke, pričom prijal 2 čiastkové plnenia za zákazku. Dôsledkom tohto porušenia bolo, že musel tieto plnenia v plnej výške vrátiť. Vzhľadom na to, že k zisteniam prišlo v období, kedy bol dopyt po stavebných zákazkách značne utlmený, tento podnikateľ (s.r.o.) následkom tejto straty finančných prostriedkov (cashflow) skrachoval. Šťastím v nešťastí bolo, že sa jednalo o s.r.o., nakoľko ak by sa jednalo o živnostníka (ktorý podľa zákona ručí celým svojím majetkom), následky by mohli byť oveľa horšie!

Veríme, že sme vám týmto článkom objasnili problematiku sankcií za nezapísanie do RPVS. Ak sa chcete podobnej situácii vyhnúť, neodkladajte váš zápis a využite našu službu pre zápis do register partnerov verejného sektora.